Pyramída Neferusobek

Pyramída Neferusobek alebo Severná pyramída v Mazghúne alebo Lepsius LIX je nedokončená[1] staroegyptská kráľovská hrobka, ktorá leží západne od rieky Níl pri dnešnej dedine Mazghúna v Egypte.

Svetové dedičstvo UNESCO
Pyramída Neferusobek
ÚDAJE
Lokalita: Mazghúna
Staviteľ: Neferusobek (?)
Obdobie: 12. dynastia
Typ: pravá
Stav: nedokončená
Materiál: nepálená tehla, vápenec
Základňa: ~52,5 m
Hrobka Ka: žiadna
Pyramídy kráľovien: žiadna
 

Pyramídu pravdepodobne postavila kráľovná Neferusobek (okolo 1787–1783 pred Kr.), posledný panovník 12. dynastie, možno dcéra Amenemheta III., príp. manželka brata Amenemheta IV.

Pyramída

Superštruktúra pyramídy je dnes úplne zničená. Mala mať hlinené jadro a obklad z vápencových blokov.[2] Jej súčasný stav nedovoľuje zistiť ani jej presné rozmery. Subštruktúra je typologicky príbuzná, ale pokročilejšia v porovnaní so susediacou južnou pyramídovou Amenenmheta IV. Tiež preto sa pripisuje kráľovnej Neferusobek, napriek tomu že sa o nej v celom pyramídovom komplexe nenašla jediná zmienka.[3] Vstup je zo severnej steny, východne od jej stredu. Chodba zostupuje schodiskom a raz sa lomí. Potom prechádza do horizontálnej chodby a ešte niekoľkokrát sa zalomí, až kým nevstúpi zo severu do pohrebnej komory, umiestnenej približne vo vertikálnej osi pyramídy. V jej priebehu sú dva veľké sklzové kremencové uzávery a niekoľko komôr. Pohrebná komora je riešená podobne ako v pyramíde Amenenmheta IV., dno pohrebnej komory je vytesané z jedného kusu kremencového bloku. V ňom je vyhĺbený severný priestor pre rakvu a južný, menší pre kanopy. Pred pohrebnou komorou je predsieň s poklopom, ktorým sa mal monolit uzavrieť. Stále sa však nachádza v predsieni.[4]

Pyramídový komplex

Pyramídový komplex je v stave, aký ho zanechali pri prerušení prác. Na východe od pyramídy sa nachádza dopravná cesta, ktorá slúžila pri stavbe. Dokonca je na nej na polceste opustený jeden z kamenných blokov.[4]

Výskum

V roku 1910 pyramídu skúmal britský archeológ Ernest MacKay.

Referencie
  1. Lehner 1997, s. 184
  2. Iná hyportéza hovorí, že výstavba superštruktúry pyramídy nikdy nebola začatá. (Lehner 1997, s. 185)
  3. Verner 2008, s. 337
  4. Lehner 1997, s. 185

Literatúra
  • Lehner, Mark (1997), The Complete Pyramids, London: Thames & Hudson (vyd. 2008), ISBN 9780500285473
  • Verner, Miroslav (2008), Pyramidy, Praha: Academia, ISBN 9788020016171

Pozri aj

Iné projekty


This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.