Pyramída v južnej Sakkáre

Pyramída v južnej Sakkáre alebo Anonymná pyramída v južnej Sakkáre alebo Južná pyramída pri južnej Sakkáre alebo Lepsius XLVI je nedostavaná, pravdepodobne kráľovská hrobka, ktorá leží na území pohrebiska južne od dediny Sakkára v Egypte.

Axonometria subštruktúry pyramídy
Svetové dedičstvo UNESCO
Pyramída v južnej Sakkáre
ÚDAJE
Lokalita: Sakkára
Staviteľ: neznámy
Obdobie: 13. dynastia
Typ: pravá
Materiál: nepálená tehla
Základňa: 78,75 m
Hrobka Ka: žiadna
Pyramídy kráľovien: žiadna
 

Dispozícia Pyramídy v južnej Sakkáre

Pyramídu dal postaviť neznámy panovník 13. dynastie (okolo 1783–1640 pred Kr.) z obdobia Strednej ríše. Podľa najnovších informácií by staviteľom mohol byť faraón Džehuti Veserchau.[1]

Pyramída a komplex

Z pyramídy sa nad zemou zachovalo nedokončené jadro zo sušených tehál a celá subštruktúra z vápenca, podobná severnej pyramíde v Mazghúne,[2] s pozoruhodne vypracovanou výzdobou, ktorá je pokladaná za najkrajšiu z výzdob kráľovských pyramíd svojho obdobia.[3] Vstup do objektu je pri východnej stene, zostupuje sa schodiskom, ktoré po určitej vzdialenosti prechádza do vodorovnej chodby, ktorá sa trikrát lomí. V miestach zlomov sú rozšírené siene. Chodba pokračuje do predsiene a následne do dvoch pohrebných komôr. Hlavná pohrebná komora je z jedného obrovského bloku kremenca s hmotnosťou 150 ton, v ktorom je vytesaná jama pre sarkofág, kanopy a pohrebnú výbavu. Nad ňou sa nachádzajú tri stropné dosky, ktoré sa po pohrebe mali spustiť na kremencový blok, a tým navždy uzatvoriť sarkofág s kráľovou múmiou. Podľa súčasnej polohy týchto blokov možno povedať, že tu neprebehol žiadny pohreb.[3] Druhá pohrebná komora mohla slúžiť pre kráľovnú, alebo ako návnada pre zlodejov. Pozdĺž celej chodby boli rozmiestnené tri uzatváracie bloky, ktoré neboli nikdy spustené.[2] Okolo pyramídy obiehal zvlnený múr z nepálených tehál. V západnej stene v osi pyramídy bol vstup do areálu. Nad vstupom do pyramídy sa našli dve pyramidiá z čiernej žuly bez akéhokoľvek nápisu. Je otázkou pre súčasnú egyptológiu prečo práve dve. Dôkazy kultových stavieb z areálu dodnes chýbajú. Podľa relatívne kvalitnej práce na pyramíde sa dá predpokladať, že bola určená pre ambiciózneho, alebo dokonca významného panovníka 13. dynastie.[2]

Výskum

Pyramídu objavil roku 1929 švajčiarsky egyptológ Gustave Jéquier pri skúmaní okolia Faraónovej mastaby.

Referencie

  1. Theis 2008, s. 102
  2. Lehner 1997, s. 187
  3. Verner 2008, s. 342

Literatúra

  • Lehner, Mark (1997), The Complete Pyramids, London: Thames & Hudson (vyd. 2008), ISBN 9780500285473
  • Theis, Christoffer (2008), „Zum Eigentümer der Pyramide Lepsius XLVI/SAK S6 im Süden von Sakkara“, Göttinger Miszellen (Göttingen) (218)
  • Verner, Miroslav (2008), Pyramidy, Praha: Academia, ISBN 9788020016171

Pozri aj

Iné projekty

Externé odkazy


This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.