Haremheb

Podľa pravidiel egyptského meradla bol prvý panovník 19. dynastie, ale archeológovia a Menehto ho zaradili do 18 dynastie. Na trón sa dostal po dlhšej službe u Achnatona, Smenchkareho, Tutanchamóna a Ajeho. Kariéru začal ako vojak. Za Achnatona dostal hodnosť „pisára vojska“, a iné ako napríklad „obidve oči kráľa v obidvoch krajinách“, „zástupca kráľa obidvoch krajín vo všetkých krajinách“. Keď zomrel Tutanchamón čakal ešte štyri roky kým sa dostal na trón. Uzurpáciu trónu odôvodnil vyhlásením, že „do hodnosti kráľa bol uvedený, lebo si to želalo Amonove srdce“. A tak dostal podporu kňazov. A keď padol Aton dovŕšil likvidáciu Achnatonovej náboženskej reformy. Ničil Achnatonove sochy, chrámy, paláce a rozširoval Amonove chrámy, a kňazom dal vrátiť všetky majetky. Trónne meno Horemheba bolo Džeserechaprure a vládol asi 15 – 20 rokov. Podľa ediktu, ktorý sa zachoval na Karnackom chráme trestal vinných odrezaním nosa a deportovaním na pohraničné pevnosti, pričom sa opieral o dávneho kamaráta Paramerseho neskoršieho Ramesseho I.

Veľká bola však Haremhebova stavebná činnosť. Dal postaviť pylón v Amonovom chráme v Karnaku najdlhší a najväčší vôbec (potom bol ešte väčší) široký 105 metrov, neskôr dal aj ďalšie (9 a 10 pylón). Dal vybudovať aj chýrnu „aleju sfíng“ medzi Amonovím a Mutiním chrámom. Najlepšie sa zachoval jeho skalný chrám v Sílsíle. Hrobku si dal vybudovať v Údolí kráľov asi sto krokov od Tutanchamonovej a stojí v nej aj sarkofág. Väčšina jeho sôch je v „amarňanskom slohu“. Patrí medzi ne jeho hlava s dolnoegyptskou korunou v Káhire, ďalej jeho socha ako „pisára vojska“ v Metropolitnom múzeu v New Yorku a jeho súsošie s Amonom v Egyptskom múzeu.

• SPŠH Košice Zdroj, z ktorého (pôvodne) čiastočne čerpal tento článok