Preddynastické obdobie (Egypt)

Preddynastické obdobie je obdobie dejín Egypta zhruba medzi rokmi 5500 / 5300 a 3150 / 3000 pred Kr. Predchádzalo ranodynastickému obdobiu.

keramika z preddynastického obdobia

Podľa moderných dohadov sa ľudia objavovali v nílskom údolí už 200 000 rokov pred Kr. Títo prví Egypťania boli skupinami kočovných lovcov a zberačov, ktorý sa voľne pohyboval po území dnešnej Sahary, vtedy úrodnej krajine s bohatstvom zvere a rastlinstva. Dôkazy o osadách usadených poľnohospodárov máme až z obdobia okolo roku 6000 pred Kr. Táto kultúra nesie v sebe určité znaky, ktoré naznačujú, že mohlo ísť o priamych predkov starovekých Egypťanov.

Tradične sa za preddynastické obdobie egyptských dejín považuje práve doba od vzniku prvých neolitických osád (6000 pred Kr.) po zjednotenie Egypta faraónom Narmerom (okolo 3150 pred Kr.) a založenie prvej dynastie. Pomenovanie „preddynastická“ však už dnes nie je považované medzi egyptológmi za úplne správne, pretože, ako ukazujú najnovšie výskumy, k zjednoteniu Egypta viedol skôr dlhodobý, postupný proces a Narmerovo vojenské víťazstvo bol len jeho posledným štádiom. Z tohto dôvodu sa hovorí o protodynastickej dobe alebo tiež o 0. dynastii, ktorá predchádzala prvej dynastii. Protodynastické obdobie pokrýva obdobie približne od roku 3250 do 3150 pred Kr.

Preddynastické obdobie bolo rozdelené na niekoľko kultúrno-historických období nazvaných podľa nálezísk, z ktorých pochádzajú nálezy. Toto delenie je pre nedostatok archeologického materiálu nepresné a slúži skôr pre orientáciu archeológov ako pre exaktné rozdelenie obdobia, počas ktorého sa nezávisle od seba vyvíjalo v Egypte niekoľko kultúr.

Vývoj v preddynastickej dobe prebiehal podľa archeologických dokladov v Hornom a Dolnom Egypte nezávisle. Medzi oboma kultúrnymi okruhmi jestvovalo síce spojenie, ale len veľmi obmedzené, podobne ako spojenie medzi egyptským kultúrnym okruhom a civilizáciami Blízkeho východu.

Jednotlivé preddynastické obdobia v Dolnom Egypte sú:

• Fajjúm – najstaršie sídliská približne z roku 5200 pred Kr. vznikajúce okolo jazera vo Fajjúmskej oáze. Pestovanie špaldy, jačmeňa a ľanu na úrodnej pôde okolo jazera. Okrem toho lov veľkej zveri, rýb a mušlí z jazera. Pletenie rohoží a košíkov z rákosia, ručná výroba keramiky.
• Merimda – pomerne veľké sídlisko v nílskej delte, ktoré vzniklo okolo roku 5000 pred Kr. Merimdská kultúra má niektoré prvky spoločné s fajjúmskou, mohli byť príbuzné. Doklady existencie domov zo sušených tehál. Podobne ako osada v Merimde mohli vyzerať aj ďalšie osady v nílskej delte, ktorá svojou úrodnosťou v tejto dobe musela lákať prvých roľníkov. O iných kultúrach však nemáme hmotné doklady, jednak preto, že boli pochované pod naplavenými nánosmi bahna počas tisícročí, jednak preto, že do dnešného dňa je delta husto obývaná, čo znemožňuje vykopávky.
• El-Omárí – približne 4100 pred Kr., doklady už aj o chove dobytka.
• Maádí – od roku 3800 pred Kr. Sídlisko na východnom brehu Nílu. Jeho poloha umožňovala obchod tak s osadami v Hornom Egypte ako s kultúrami v Sýrii a Palestíne. V Maádí sa tiež po prvý raz začala používať pri remeselnej výrobe meď zo Sinajského polostrova.

Počiatky preddynastických kultúr v Hornom Egypte sú asi o 700 rokov mladšie ako v Merimdská kultúra, ale napriek počiatočnému náskoku prebieha vývoj na severe pomalšie a Horný Egypt čoskoro získava prevahu nad Dolným Egyptom. Kultúrne okruhy Horného Egyptu sú:

• badarijská kultúra (5000 / 4500 / 4300 – 4000 / 3800 pred Kr.)
• nagádska kultúra (4400 / 4000 – 3200 pred Kr.)