Obojživelníky

Obojživelníky (Amphibia) sú trieda stavovcov. Obojživelníky sú polovodné, studenokrvné stavovce. Sú to najprimitívnejšie druhy štvornožcov.

Rosnica siná (Litoria caerulea)
Salamandra škvrnitá (Salamandra salamandra)

Systematika

Obojživelníky (Amphibia) v najširšom (čiže v tradičnom) zmysle :

  • rad †ichtyomorfné praobojživelníky (Ichthyostegalia v širšom zmysle) - parafyletický taxón, zahŕňa všetky najstaršie štvornožce (Ichthyostegalia v užšom zmysle je len čeľaď Ichthyostegalidae)
  • čeľaď † Colosteidae - presné zaradenie v systéme sporné, staršie zaraďované napr. pod Temnospondyli
  • čeľaď † Crassigyrinidae/rad Palaeostegalia
  • čeľaď † Whatcheeriidae
  • čeľaď † Baphetidae/Loxommatidae - presné zaradenie v systéme sporné
  • obojživelníky (Amphibia) v širokom zmysle/Batrachomorpha:
    • rad † pražabovcotvaré (Temnospondyli) - parafyletický taxón, staršie zaraďovaný napr. niekde vedľa Anthracosauria v širšom zmysle; v tu použitom širšom ponímaní zahŕňa aj taxóny širokolebcotvaré (Plagiosauria) a Stereospondylia
      • niekoľko vyhynutých rodov
      • † Edopoidea
      • čeľaď †Dendrerpetontidae
      • †Rhachitomi - vývojovo zahŕňa aj taxón Lissamphibia, ktorý je ale v tomto systéme zaradený oddelene (pozri nižšie)
    • obojživelníky (Amphibia) v užšom zmysle/bezpancierniky (Lissamphibia):
      • čeľaď † Albanerpetontidae - zaraďovaná aj ako sesterský taxón taxónu Lissamphibia
      • Batrachia
        • chvostnaté obojživelníky/chvostnaté (Caudata)/ rad mloky (=mlokotvaré; Urodela) v širšom zmysle
          • niekoľko primitívnych vyhynutých rodov
          • rad mloky (=mlokotvaré; Urodela) v užšom zmysle
        • bezchvosté obojživelníky/bezchvosté (Salientia)/ rad žaby (=žabotvaré; lat. Anura) v širšom zmysle
          • niekoľko primitívnych vyhynutých rodov - v niektorých systémoch sa dva najjednoduchšie z týchto primitívnych vyhynutých rodov klasifikujú ako rad †Proanura ([1])
          • rad žaby (=žabotvaré; lat. Anura) v užšom zmysle
      • beznohé obojživelníky/beznohé (Gymnophiona)/ rad červone (=červoňotvaré; lat. Apoda) v širšom zmysle
  • †reptiliomorfné praoobojživelníky (Anthracosauria) v širšom zmysle - parafyletický taxón
    • † reptiliomorfné praoobojživelníky (Anthracosauria) v užšom zmysle - parafyletický taxón
      • rad † Embolomeri
      • čeľaď † Gephyrostegidae/rad Gephyrostegida
      • niekoľko vyhynutých taxónov
    • rad †plazokrytolebcotvaré (Seymouriamorpha)
  • †zrastenostavce (Lepospondyli) - presné zaradenie v systéme sporné, niekedy radené vedľa Lissamphibia, teda pod obojživelníky v širokom zmysle
    • rad †šupinohlavcotvaré (Microsauria)
    • rad †štíhlolebcotvaré (Lysorophia)
    • rad †Adelospondyli
    • Holospondyli
      • rad †hadožabovcotvaré (Aïstopoda)
      • rad †Nectridea
  • rad †Diadectomorpha - presné zaradenie v systéme sporné, niekedy radené pod Amniota, čiže mimo obojživelníkov

Poznámky

  • Vyššie sú uvedené len tri (resp. implicitne štyri) spôsoby definície názvu obojživelníky, ďalšie možnosti pozri napr. v článku Systematika stavovcov (tam napríklad v úvodnej časti označené ako obojživelníky A, B, C atď.).
  • Vyššie uvedené obojživelníky (Amphibia) v najširšom zmysle sú to isté, ako štvornožce (Tetrapoda) okrem blanovcov (Amniota; = plazy + vtáky + cicavce). To znamená, že vyššie uvedený systém je zároveň systém štvornožcov s vynechaním blanovcov.
  • Niektoré alternatívne taxóny z literatúry:
    • vráskozubé obojživelníky (Labyrinthodontia) je tradičný taxón, ktorý je najčastejšie definovaný ako Ichthyostegalia + Colosteidae + Crassigyrinidae + Baphetidae + Temnospondyli, pričom v širšom ponímaní zahŕňa aj Anthracosauria v širšom zmysle. Labyrinthodontia v minulosti zahŕňali aj taxón žaborybovcotvaré (Plesiopoda), ktorý je ale podľa moderných textov neplatným (teda neexistujúcim) taxónom ([2]). Okrem toho z dnešného pohľadu Labyrinthodontia zrejme zahŕňa aj čeľaď Whatcheeriidae (opísanú až v roku 1995/2002).
    • vráskozubce (Apsidospondyli) = Labyrinthodontia vrátane Antracosauria v širšom zmysle
    • krytolebkovce/krytolebečníky/krytolebce/krytočrepovce/stegocefaly (Stegocephali) je tradičný taxón, ktorý podľa najčastejšej definície znamená všetky obojživelníky v najširšom zmysle okrem Lissamphibia a Diadectomorpha; inými slovami zahŕňa teda Labyrinthodontia a Lepospondyli
    • žabojaštery (Batrachosauria) znamená a) v súčasnosti najčastejšie: Seymouriamorpha + Lepospondyli (staršie bez Lepospondyli) + Diadectomorpha + Amniota, b) staršie najčastejšie: to isté ako Anthracosauria v širšom zmysle.
    • Reptiliomorpha sa v súčasnosti najčastejšie definuje ako Anthracosauria v širšom zmysle + Lepospondyli (staršie bez Lepospondyli) + Diadectomorpha + Amniota, ale existuje veľa spôsobov definovania tohto taxónu.
    • Neotetrapoda = Tetrapoda okrem nasledujúcich taxónov: Ichthyostegalia v širšom zmysle, Colosteidae, Crassigyrinidae, Whatcheeriidae a Baphetidae.

Zdroje tejto kapitoly: [3][4][5][6][7][8][9][10][11][12][13][14][15][16][17][18][19][20]

Vývoj

Pravdepodobne sa vyvinuli z lalokoplutvých rýb v devóne. Prvé známe obojživelníky boli Ichthyostegalia.[21]

Stručná charakteristika

U väčšiny obojživelníkov zahŕňa životný cyklus premenu z vodného larválneho štádia, v ktorom dýchajú žiabrami, na dospelé suchozemské organizmy, ktoré získavajú kyslík pľúcami. Dospelé jedince obojživelníkov, ktoré majú pľúca, síce nimi prijímajú kyslík, ale žiadny obojživelník nemá vyvinutý hrudný kôš ani bránicu. Preto prijímajú vzduch prehĺtaním. Ďalšie spôsoby dýchania sú kožou alebo žiabrami (majú ich iba obojživelníky, ktoré trávia celý život vo vode). Vlhká koža je dobre priepustná, preto sa najčastejšie vyskytujú v okolí vodných telies (okrem slano-vodných). V koži majú slizové žľazy, ktoré ju taktiež chránia pred vysychaním. Pretože sú studenokrvné, žijú väčšinou v tropickom a miernom pásme, ale niektoré druhy môžu prežiť aj v suchu a chlade.

Dodnes bolo opísaných okolo 6000 druhov žijúcich obojživelníkov. Vedný odbor zoológie, ktorý sa zaoberá štúdiom obojživelníkov a plazov sa nazýva herpetológia. Pretože obojživelníky dýchajú kožou, tak je veľmi citlivá na dotyk, vrátane ľudských rúk. Preto by sa jej suché ruky, pri ich manipulácii, nemali nikdy dotknúť. Mnohé obojživelníky, vrátane žiab, majú aj jedové žľazy v koži. Podobne ako ryby, nekladú vajíčka v ochrannom obale (amnióne).

Referencie
  3. BENTON, M. J. Vertebrate palaeontology. Fourth edition, 2015 ISBN 978-1-118-40755-4
  4. BENTON, M. J. Vertebrate palaeontology. Third edition, 2005 ISBN 0-632-05637-1
  5. MIKULÍČEK, Peter. Zoologický slovník : obojživelníky - Amphibia. 1. vyd. Bratislava : Univerzita Komenského, 2005. 40 s. ISBN 80-223-2121-4.
  6. David Marjanović, Michel Laurin, Fossils, Molecules, Divergence Times, and the Origin of Lissamphibians, Systematic Biology, Volume 56, Issue 3, June 2007, Pages 369–388, https://doi.org/10.1080/10635150701397635
  7. GAISLER, Jiří; ZIMA, Jan. Zoologie obratlovců. 3., přepracované. vyd. [s.l.] : [s.n.], 2018. ISBN 978-80-200-2702-3. S. 330-365
  8. Mikko's Phylogeny Archive (a podstránky)
  9. WESTHEIDE, Wilfried; RIEGER, Gunde. Spezielle Zoologie. Teil 2: Wirbel- oder Schädeltiere. [s.l.] : Springer-Verlag, 2014. 713 s. ISBN 978-3-642-55436-0. S. 302 a nasl..
  10. Labyrinthodontia. In: Lexikon der Biologie. [CD-ROM] München : Elsevier, Spektrum, Akad. Verl., 2005. ISBN 3-8274-0342-1.
  11. Variety of Life [online]. taxondiversity.fieldofscience.com, [cit. 2019-09-17]. Dostupné online.
  12. Tetrapoda [online]. palaeos.com, [cit. 2019-09-17]. Dostupné online. (vrátane podstránok)
  13. TRNKA, A. Zoológia chordátov: vybrané kapitoly. 2018 ISBN 978-80-568-0166-6
  14. C.L. Camp, S.P. Welles, and Morton Green. Bibliography of Fossil Vertebrates 1944-1948. [s.l.] : Geological Society of America, 1953. 472 s. ISBN 978-0-8137-1057-0. S. 449 a nasl..
  15. MATOUŠEK, Branislav; TRNKA, A. Prehľad systému chordátov. Acta Facultatis paedagogicae Universitatis Tyrnaviensis : Series B - rerum naturalium (Trnava: Trnavská univerzita), 1997, čís. 1, s. 41-54. ISBN 80-88774-29-2.
  16. Matoušek - Trnka - Matoušková-Trnková Slovenské menoslovie obojživelníkov Slovenskej republiky, 1997
  17. Brands, S.J. (ed.), 1989-present. Systema Naturae 2000. The Taxonomicon. Universal Taxonomic Services, Zwaag, The Netherlands. (stav sept. 2019)
  18. BETINA, Vladimír et al. Malá encyklopédia biológie. Bratislava: Obzor, 1975. S.337, 459
  19. obojživeníky. In: Pyramída
  20. Amphibian Species of the World [online]. research.amnh.org, [cit. 2019-09-17]. Dostupné online.
  21. ZWACH, Ivan. Naši obojživelníci a plazi ve fotografii. Praha : Státní zemědělské nakladatelství, 1990. ISBN 80-209-0053-5.

Iné projekty

Externé odkazy
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.