Včasný stredovek
Včasný stredovek alebo raný stredovek je obdobie stredoveku od 5. do 11. storočia.
Európa
Vývoj v Európe podliehal geografickým, historickým a kultúrnym zvláštnostiam jednotlivých regiónov. Úplne iný bol vývoj vo "večnom meste" Ríme, sídle hlavy katolíckej cirkvi pápeža, kde sa zachovala vyspelá mestská architektúra, kostoly (baziliky) z rímskych čias, fungujúce akvadukty. Najväčším mestom Európy a pravdepodobne aj sveta bol počas včasného stredoveku Konštantínopol (Carihrad, Istanbul), neskôr ho predbehol Bagdad. Tu sa dokonca zachovala aj tradícia dostihov na hipodróme, a taktiež pretrvala tradícia rímskych kúpeľov. Okrem toho bola Byzantská ríša pokračovateľom antiky a úpadok antiky a filozofických ideálov tu nikdy nenastal.
Úplne inak sa vyvíjalo územie Francúzska, južného Nemecka a Anglicka, kde sa stretli zvyšky romanizovaného obyvateľstva s germánskymi kmeňmi bojovníkov, z ktorých niektorí založili stabilné monarchie (Frankovia, Burgundi, Bavori, Longobardi, Anglosasi). Vývoj na severe Európy v tejto fáze naopak len málo poznačilo kresťanstvo. Slovania, Balti a Škandinávci (Vikingovia, Normani) vstúpili do európskych dejín až v 9. storočí: Vikingovia expandujú a vojensky ohrozujú západnú Európu (Nemecko, Francúzsko, Anglicko, Írsko), neskôr vlastné kráľovstvá (Dánske, Švédske, Nórske, v západnej Európe Normandia, Sicílske kráľovstvo, Írsko), na východe založia mocný štát Kyjevskú Rus. Slovania vytvárajú Veľkomoravskú ríšu, Kyjevská Rus sa rýchlo slovanizuje, neskôr vzniká České a Poľské kráľovstvo. Na Balkáne prebieha konflikt Byzantskej ríše so susedmi: s Avarmi, Slovanmi, Bulharmi. Vzniká tu mocná bulharská ríša aj malé slovanské kráľovstvá. Pyrenejský polostrov obsadili Arabi, oblasti na východe patria Byzantskej ríši, na Jadrane vzniká mocná kupecká republika Benátky.
Slovensko
Rovnako ako v susedných oblastiach, dobu sťahovania národov spravidla nezaraďujeme pod obdobie včasný stredovek, svojím celkovým kultúrnym rázom totiž viac upomína na neskoroantické vzory. Pre Slovensko je podstatné, že najstaršie slovanské pamiatky nám jednoznačne dokazujú prítomnosť Slovanov na území Slovenska už okolo roku 500. Slovania teda prišli na územie Slovenska (pravdepodobne dvoma cestami – spoza Karpát cez Oravu a druhá časť z juhu proti prúdom riek) dávno pred príchodom nomádskych Avarov. Toto najstaršie obdobie nazývame včasnoslovanské. Roku 567 sa Avari objavili v Karpatskej kotline a na dlhé roky poznačili našich predkoch spolužitie s nomádmi, resp. ich mocenská dominancia na južnom Slovensku. Výnimkou je Samova ríša – prvý slovanský (pred) štátny útvar v dejinách. Hovoríme o období avarského kaganátu. Po porážke Avarov Karolom Veľkým okolo roku 791 sa Slovania rýchlo osamostatnili spod avarského vplyvu, vytvárali lokálne kniežatstvá, budovali hradiská. V archeológii hovoríme o tzv. blatnicko-mikulčickom horizonte, v ktorom sa miešajú západné franské predmety (meč z turčianskej Blatnice) a zdedené avarské vzory (nákončia a kovania opaskov).
Prvá písomná zmienka zo slovenského stredoveku sa viaže k roku 828 – je to vysvätenie kostola salzburským arcibiskupom Adalramom na majetku kniežaťa Pribinu v Nitre. Až do roku 907, čo je dátum bitiek pri Bratislave, hovoríme o veľkomoravskom období. Dnes už vieme, že Slovania vtedy nijako nezaostávali za susedmi v západnej či severnej Európe – budovali sa kostoly, hradiská ako správne centrá, objavuje sa feudálny dvorec, známy je význam misie Konštantína-Cyrila a Metoda, ktorí priniesli slovanskú liturgiu.
Poveľkomoravské obdobie datované po rozklade Veľkomoravskej ríše v dôsledku nájazdov Maďarov a vnútorných mocenských rozporov po smrti Svätopluka uzatvára včasný stredovek na Slovensku. Tzv. belobrdská kultúra hovorí o spolunažívaní Maďarov a predkov Slovákov na južnejších územiach. Na severe sa zatiaľ udržali zvyšky obyvateľstva i niektoré hradiská. Územie bolo postupne začleňované do vznikajúceho arpádovského Uhorska.