Richard Strauss

Narodil sa v Mníchove v hudobníckej rodine. Jeho otec hral výborne na lesnom rohu. Jeho syn bol v hudbe samoukom, no čoskoro dosiahol významné úspechy. Ako dvadsaťročný mal premiéru v New Yorku, o rok neskôr bol riaditeľom v Meiningene, potom vo Weimare. Po prvej svetovej vojne bol riaditeľom Dvornej opery vo Viedni. Pôsobil ako predseda Ríšskej kultúrnej komory. Ku koncu života strávil Strauss niekoľko rokov vo Švajčiarsku a do vlasti sa vrátil pred smrťou. Zomrel v Garmisch-Partenkirchene v roku 1949.

Strauss spočiatku, ovplyvnený konzervatívnou hudobnou výchovou jeho otca, skladal vycibrené, avšak ešte neosobné diela v štýle Mendelssohna-Bartholdyho. Neskôr začal objavovať svoj vlastný hudobný jazyk a koncom 19. storočia už predstavoval jedného z najprogresívnejších hudobných skladateľov, ktorý po harmonickej a výrazovej stránke výrazne obohatil zaužívané postupy. Jeho progresívne tendencie vyvrcholili v dvoch operách, Salome a Elektra, kde často pracuje s disonanciami. Ilustruje to napríklad známy disonantný "Elektrin akord", ktorý v opere predstavuje akýsi leitmotív hlavnej postavy. Skladateľ ho opísal ako "bitonálnu syntézu A dur a Cis dur."

Väčšina Straussových diel je určená pre veľmi veľký orchester, pričom skladateľ sa prejavil ako jeden z najlepších inštrumentátorov v dejinách. Vo svojich symfonických básňach často s programovou jednoznačnosťou hudobne imitoval rôzne výjavy z programu skladieb. Jeho orchestrálne efekty sú veľkolepé, často až bombastické, čo však na druhej strane viedlo k tomu, že mu mnoho kritikov vyčítalo nadradenie efektu nad obsahom a hĺbkou diela. [1]

• „Hudba a slovo sú brat a sestra“ (Capriccio) – pred 70 rokmi zomrel Richard Strauss na operaslovakia.sk
• Pred 90 rokmi dirigoval v SND svoje opery excelentný majster Richard Strauss na operaslovakia.sk