Maráthčina
Maráthčina[2] (po maráthsky मराठी - marāṭhī) je indoárijský jazyk, používaný v indických štátoch Maháráštra (kde je úradným jazykom) a Goa.
| maráthčina (मराठी, Marāṭhī) | |||
| Štáty | Maháráštra, Goa (India) | ||
|---|---|---|---|
| Región | India | ||
| Počet hovoriacich | 68 061 130 [1] | ||
| Poradie | 15. | ||
| Klasifikácia | |||
| Písmo | dévanágarí | ||
| Postavenie | |||
| Úradný jazyk | Maháráštra, India | ||
| Regulátor | Maharashtra Sahitya Parishad | ||
| Jazykové kódy | |||
| ISO 639-1 | mr | ||
| ISO 639-2 | mar | ||
| ISO 639-3 | mar | ||
| SIL | mar | ||
| Wikipédia | |||
| Adresa | mr.wikipedia.org | ||
| Pomenovanie | - | ||
| Pozri aj: Jazyk – Zoznam jazykov | |||
| |||
Dejiny a rozšírenie
Ako všetky indoárijské jazyky sa maráthčina vyvinula zo sanskritu. Maráthské nápisy sú doložené z prelomu 1. a 2. tisícročia. V stredoveku vznikali v maráthčine dôležité hinduistické diela. Vzhľadom na rozšírenie okolo dnešného Bombaja bola maráthčina prvým indoárijským jazykom, s ktorým sa zoznamovali Európania (v tomto prípade Portugalci). Dnes je maráthčina úradným jazykom štátu Maháráštra (zatiaľ čo hindčina a angličtina sa používajú v komunikácii s federálnymi úradmi).
Charakteristika
Maráthčina má bližšie k sanskritu ako napr. hindčina, a to tak zložitejšou gramatikou (pády), ako aj slovnou zásobou, ktorú menej ovplyvnila perzština a arabčina. Slovosled je pomerne pevný a radí maráthčinu medzi SOV jazyky (subjekt – objekt – verbum), teda najskôr podmet, potom predmet a nakoniec sloveso. Fonetickú výbavu má viac-menej spoločnú s ostatnými indoárijskými jazykmi, významným rysom sú prídychové varianty razených spoluhlások a zvláštna rada retroflexných hlások t – th – d – dh – n. Zvláštnosťou oproti severoindickým jazykom je časté nahradzovanie l v sanskrtských slovách retroflexnou laterálnou aproximantou ḷ.
Abeceda a výslovnosť
Maráthčina používa písmo dévanágarí, v ktorom každá spoluhláska obsahuje implicitnú samohlásku šva a prípadné iné samohlásky sa vyznačujú diakritickými znamienkami nad, pod, pred nebo za spoluhláskou. Okrem toho existujú tiež samostatné znaky pre samohlásky, ktoré stoja na začiatku slabiky.
Tradičné abecedné poradie písmen v dévanágarí a ďalších príbuzných písmach je podľa fonetických vlastností, teda najskôr samohlásky, potom spoluhlásky, najskôr razené v 5 radách podľa miesta tvorby (ka, ča, ṭa, ta, pa), v rámci rady vždy dvojice neznelých (bez prídychu a s prídychom), dvojice znelých a odpovedajúca nosová spoluhláska. Nakoniec prichádzajú polosamohlásky, sykavky a ostatné.
| dévanágarí: | अ | आ | इ | ई | उ | ऊ | ऋ | ए | ऐ | ओ | औ | अं | अः | अँ | आँ | क | ख | ग | घ | ङ | च | छ | ज | झ | ञ | ट | ठ | ड | ढ | ण | त | थ | द | ध | न | प | फ | ब | भ | म | य | र | ल | व | श | ष | स | ह | ळ | क्ष | ज्ञ |
| samohlásky po k: | क | का | कि | की | कु | कू | कृ | के | कै | को | कौ | कं | कः | कँ | काँ | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| transliterácia: | a | ā | i | ī | u | ū | r̥ | ē | ai | ō | au | añ | ' | ä | ô | k | kh | g | gh | ng | č | čh | j | z | ň | ṭ | ṭh | ḍ | ḍh | ṇ | t | th | d | dh | n | p | ph | b | bh | m | y | r | l | v | ś | ṣ | s | h | ḷ | x | dny |
| výslovnosť: | a | á | i | í | u | ú | ri | e | aj | o | au | n/m | h | æ | ó | k | kh | g | gh | ng | č | čh | dž | z | ň | t | th | d | dh | ng | t | th | d | dh | n | p | ph/f | b | bh | m | j | r | l | v | š | š | s | h | l | kš | dnj |
Gramatika
Podstatné mená
Podstatné mená rozlišujú rod mužský (pullinga), ženský (strílinga) a stredný (napusakalinga). Pravidla priradenia slov k rodom sú zložité, ale často platí, že mená rodu mužského končia na -á, ženského na -í. V množnom čísle sa mužské -á mení na -é, ženské -í sa mení na -já. K podstatným ménám rodu stredného končiacim na spoluhlásku sa v množnom čísle pripojuje -é. Príklady:
| मुलगा | mulagá | chlapec | मुलगे | mulagé | chlapci |
| मुलगी | mulagí | dievča | मुलग्या | mulagjá | dievčatá |
| घर | ghar | dom | घरे | gharé | domy |
V súlade s tradičnou indickou gramatikou sa v maráthčine rozlišuje 8 pádov. Ich názvy pochádzajú zo sanskrtu a znamenajú (s výnimkou vokatívu) proste „prvý“ až „siedmy“ pád. Pády sa však nekryjú so všetkými tvarmi, ktoré podstatná mená môžu získať s pomocou prípon (koncoviek). Na jednej strane tvary akuzatívu a datívu sú v podstate zhodné. Na druhej strane existuje veľa prípon, ktoré majú podobnú funkciu ako predložky alebo záložky. Nimi vytvorené tvary by bolo možné chápať ako ďalšie pády, podobne ako v aglutinačných drávidských jazykoch.
| Pád | Maráthský názov | Prípony |
| Nominatív | प्रथमा विभक्ति prathamá vibhakti | |
| Akuzatív | द्वित्तीया विभक्ति dvittíjá vibhakti | स (sa), ला (lá), ना (ná) |
| Inštrumentál | त्रितीया विभक्ति tritíjá vibhakti | ने (né), नी (ní), शी (ší) |
| Datív | चतुर्थी विभक्ति čaturthí vibhakti | स (sa), ला (lá), ना (ná) |
| Ablatív | पंचमी विभक्ति pančamí vibhakti | पासून (pásún), तून (tún), हून (hún) |
| Genitív | षष्ठी विभक्ति šašthí vibhakti | चा (čá), ची (čí), चे (čé), च्या (čjá) |
| Lokál | सप्तमी विभक्ति saptamí vibhakti | आत (át), ईत (ít), वर (var) |
| Vokatív | संबोधन विभक्ति sambódhan vibhakti |
Tvar nominatívu je typicky základný tvar slova bez prípony, ako je tomu vo väčšine indoeurópskych jazykoch. Výnimkou je ale prípad, kedy podstatné meno tvorí podmet prechodného slovesa v minulom čase. Potom sa k základnému tvaru pripojuje prípona -né.
U akuzatíve a datíve sú prípony स a ला určené pre jednotné číslo, prípona ना pre množné.
U inštrumentále prípona ने (jednotné číslo) a नी (množné číslo) odpovedá slovenskému jednoduchému inštrumentálu (otázka kým / čím). Naproti tomu prípona शी (jednotné i množné číslo) odpovedá významu predložky s.
Tvary genitívu sa líšia podľa rodu a čísla vlastneného predmetu, takže skôr odpovedajú slovenskému odvodzovaniu privlastňovacích prídavných mien od podstatných mien.
Prípony ablatívu sú spoločné pre obe čísla a odpovedajú významu predložiek od, z. Prípony lokálu odpovedajú významu predložiek v (आत, ईत) a na (वर).
Vokatív sa síce v maráthskej gramatike rozlišuje, ale netvorí sa pripojovaním koncoviek ku kmeňu podstatného mena. Namiesto toho sa pred slovo v nominatívu vloží slovo, odpovedajúce slovenskému „hej, haló!" V dôvernej komunikácii je to अरै araj a ऐ aj, zdvorilostný tvar je अहो ahó.
Príklady predložkových prípon, ktoré nie sú v tabuľke pádov uvedené:
- करीता (karítá) = „pre“
- साथी (sáthí) = „pre“
- बाहेर (báhér) = „vonku“
- खाली (khálí) = „pod“
- पाशी (páší) = „pri“
- जवल (džaval) = „pri“
- शेजारी (šédžárí) = „pri“
- पुढे (puḍhé) = „pred“
- समोर (samór) = „pred“
- मागे (mágé) = „za“
- बरोबर (baróbar) = „spolu s“
- वाचून (váčún) = „bez“
- शिवाय (šiváj) = „bez“
- कदे (kadé) = „k“, „do“
- मुले (mulé) = „kvôli“
- ऐवजी (ejvadží) = „namiesto“
Príklady
| Maráthsky | Transliterácia | Doslovný preklad | Slovensky | Poznámka |
| राम विद्यार्थ्याला शिकवितो | Rám vidjárthjálá śikavitó. | Ráma žiaka učí. | Ráma učí žiaka. | Akuzatív. |
| राम विद्यार्थ्याना शिकवितो | Rám vidjárthjáná śikavitó. | Ráma žiakov učí. | Ráma učí žiakov. | |
| राम पानी पितो | Rám pání pitó. | Ráma voda pije. | Ráma pije vodu. | Akuzativna prípona sa nepoužije, pokiaľ ide o jedlo, pití alebo riadenie vozidla. |
| मी सुरीने आंबा कापतो | Mí suríné ámbá kápató. | Ja nožom mango krájam. | Krájam mango nožom. | Inštrumentál. |
| ते सुर्यानी आंबे कापतात | Té surjání ámbé kápatát. | Oni nožmi mangá krájajú. | Krájajú mangá nožmi. | |
| मी त्यांना काय सांगु? | Mí tjáná káj sángu? | Ja im čo poviem? | Čo im poviem? | त्यांना je datív od त्या |
| तु कानपुरहून केंव्हा परत आलास? | Tu Kánpurhún kénvhá parat álás? | Ty Kánpur-z kedy vrátený bol? | Kedy si sa vrátil z Kánpuru? | Ablatív. |
| कालपासून पऊस पदत आहे | Kálpásún paús padat áhé. | Včera-od dážď padajúci je. | Od včerajška prší. | |
| मुलाचा / मुलीचा चेहरा | muláčá / mulíčá čéhrá | chlapca / dievčina tvár | chlapcova / dievčina tvár | चॆहरा je mužského rodu. Rod vlastníka (teda podstatného mena, ktoré ohýbame do genitívu) na koncovku nemá vplyv. |
| मुलांचे / मुलींचे चेहरे | mulánčé / mulínčé čéhré | chlapcov / dievčat tváre | tváre chlapcov / dievčat | |
| मुलाची / मुलीची सायकल | muláčí / mulíčí sájkal | chlapcov / dievčin bicykel | chlapcov / dievčin bicykel | सायकल je ženského rodu. |
| मुलांच्या / मुलींच्या सायकली | mulánčjá / mulínčjá sájkalí | chlapcov / dievčat bicykle | bicykle chlapcov / dievčat | |
| मुलाचे / मुलीचे पुस्तक | muláčé / mulíčé pustak | chlapcova / dievčina kniha | chlapcova / dievčina kniha | पुस्तक je stredného rodu. |
| मुलांची / मुलींची पुस्तके | mulánčí / mulínčí pustaké | chlapcov / dievčat knihy | knihy chlapcov / dievčat | |
| चहात साखर नाही | Čahát sákhar náhí. | Čaji-v cukor nie je. | V čaji nie je cukor. | Lokatív. |
| राम मित्रास पत्र लीहितो | Rám mitrása patra líhitó. | Ráma priateľovi list píše. | Ráma píše list priateľovi. | Sloveso má 2 predmety, priamy (akuzatív) a nepriamy (datív). Akuzatív a datív majú v maráthčine rovnaké koncovky, ale ak sa majú objaviť oba u jedného slovesa, príponu dostane len nepriamy predmet. |
Zámena
| मी | mí | ja |
| तू | tú | ty |
| तो | tó | on |
| ती | tí | ona |
| ते | té | ono |
| आम्ही | ámhí | my |
| तुम्ही | tumhí | vy |
| ते | té | oni |
| त्या | tjá | ony |
| ती | tí | ona |
Zdvorilostné varianty zámen 2. a 3. osoby (okrem stredného rodu) odpovedajú tvarom množného čísla (vykanie).
Číslovky
Na číslovkách je dobre vidieť príbuznosť maráthčiny so slovanskými a ostatnými indoeurópskymi jazykmi.
| एक | ék | jeden |
| दोन | dón | dva |
| तीन | tín | tri |
| चार | čár | štyri |
| पाच | páč | päť |
| सहा | sahá | šesť |
| सात | sát | sedem |
| आठ | áṭh | osem |
| नउ | nau | deväť |
| दहा | dahá | desať |
Slovesá
Infinitív má príponu -ṇé (-णे).
Prítomné tvary slovesa बोलणे bólaṇé „hovoriť“
| Jednotné číslo | Množné číslo | ||
| Mužský rod | Ženský a stredný rod | Všetky rody | |
| 1. osoba | मी बोलतो mí bólató hovorím | मी बोलते mí bólaté hovorím | आम्ही बोलतो ámhí bólató hovoríme |
| 2. osoba | तू बोलतोस tú bólatós hovoríš | तू बोलतेस tú bólatés hovoríš | तुम्ही बोलता tumhí bólatá hovoríte |
| 3. osoba | तो बोलतो tó bólató hovorí | ती (ते) बोलते tí (té) bólaté hovorí | ते (त्या, ती) बोलतात té (tjá, tí) bólatát hovoria |
Minulé tvary slovesa बोलणे bólaṇé „hovoriť“
| Jednotné číslo | Množné číslo | |||||
| Mužský rod | Ženský rod | Stredný rod | Mužský rod | Ženský rod | Stredný rod | |
| 1. osoba | मी बोललो mí bólaló hovoril som | मी बोलले mí bólalé hovorila som | आम्ही बोललो ámhí bólaló hovorili sme | |||
| 2. osoba | तू बोललास tú bólalás hovoril si | तू बोललीस tú bólalís hovorila si | तुम्ही बोललात tumhí bólalát hovorili ste | |||
| 3. osoba | तो बोलला tó bólalá hovoril | ती बोलली tí bólalí hovorila | ते बोलले té bólalé hovorilo | ते बोलले té bólalé hovorili | त्या बोलल्या tjá bólaljá hovorili | ती बोलली tí bólalí hovorili |
Budúce tvary slovesa बोलणे bólaṇé „hovoriť“
| Jednotné číslo | Množné číslo | |
| Všetky rody | Všetky rody | |
| 1. osoba | मी बोलेन mí bólén budem hovoriť | आम्ही बोलू ámhí bólú budeme hovoriť |
| 2. osoba | तू बोलशील tú bólśíl budeš hovoriť | तुम्ही बोलाल tumhí bólál budete hovoriť |
| 3. osoba | तो (ती, ते) बोलेल tó (tí, té) bólél bude hovoriť | ते (त्या, ती) बोलतील té (tjá, tí) bóltíl budou hovoriť |
Existujú aj zložené časy. Priebehový prítomný čas sa tvorí pomocou tvaru slovesa असणे asaṇé „byť." Príklad:
| Maráthsky: | मी बोलत आहे। |
| Transliterácia: | Mí bólat áhe. |
| Doslova: | Ja hovoriaci som. |
| Preklad: | Hovorím. |
- Priebehový prítomný čas sa tvorí z príčastia prítomného a prítomného tvaru slovesa असणे.
- Priebehový minulý čas sa tvorí z príčastia prítomného a minulého tvaru slovesa असणे.
- Predprítomný čas sa tvorí z príčastia minulého a prítomného tvaru slovesa असणे.
- Predminulý čas sa tvorí z príčastia minulého a minulého tvaru slovesa असणे.
Slovosled
Základný slovosled je podmet – predmet – sloveso. Prívlastok sa kladie pred podstatné meno, ktoré rozvíja. Príslovkové určenie zvyčajne stojí pred slovesom alebo pred predmetom, často ale aj na začiatku vety. Určenie času sa kladie pred určenie miesta. Záporky sa spravidla kladú pred sloveso. Príklady:
| Maráthsky: | हे पुस्तका आहे। |
| Transliterácia: | Hé pustaká áhé. |
| Doslova: | To kniha je. |
| Preklad: | To je kniha. |
Slovná zásoba
Na rozdiel od hindčiny maráthčina prevzala menej slov z perzštiny a arabčiny, namiesto toho si uchovala pôvodné výrazy zo sanskrtu. V modernom jazyku je mnoho výpožičiek z angličtiny, napríklad „železničná stanica“ sa povie rajlvéstéšan (anglicky railway station).
Vzorový text
Pre porovnanie oboch jazykov je vedľa maráthčiny ten istý text uvedený aj hindsky.
| Maráthsky: | सर्व मनुष्यजात जन्मतःच स्वतंत्र आहे व स्र्तजणांना समान प्रतिष्ठा व समान अधिकार आहेत। त्यांना विचारशक्ति व सदसद्व सदसद्विवेकबुद्धि लाभलेली आहे व त्यांनी एकमेकंशी बंधुत्वाच्या भावनेने आचरण करावे। |
| Transliterácia: | sarva manušjadžáta džanmata'ča svatañtra áhé va srtadžaņáñná samána pratišţhá va samána adhikára áhéta. tjáñná vičáraśakti va sadasadva sadasadvivékabuddhi lábhalélí áhé va tjáñní ékamékañśí bañdhutváčjá bhávanéné áčaraņa karávé. |
| Hindsky: | सभी मनुष्यों को गौरव और अधिकारों के मामले में जन्मजात स्वतन्त्रता और समानता प्राप्त है । उन्हें बुद्धि और अन्तरात्मा को देन प्राप्त है और परस्पर उन्हें भाईचारे के भाव से बर्ताव करना चाहिए । |
| Transliterácia: | sabhí manušjóñ kó gaurava aura adhikáróñ ké mámalé méñ džanmadžáta svatantratá aura samánatá prápta haj. unhéñ buddhi aura antarátmá kó déna prápta haj aura paraspara unhéñ bháíčáré ké bháva sé bartáva karaná čáhié. |
Zdroje
- Maráthčina na Ethnologue
- indoárijské jazyky. In: MISTRÍK, Jozef, et al. Encyklopédia jazykovedy. 1. vyd. Bratislava : Obzor, 1993. 513 s. ISBN 80-215-0250-9. S. 189.
- Aleš Klégr, Petr Zima et al.: Svetem jazyků. Albatros, Praha, 1989. Str. 150 – 151.
- R. S. Deshpande, G. E. Salpekar: Teach Yourself Marathi. Hippocrene Books, New York, 2005. ISBN 0-87052-620-0