Urdčina
Urdčina (urdsky اردو زبان, Urdú zabán) je indoiránsky jazyk blízko príbuzný hindčine. Oba jazyky sú vzájomne zrozumiteľné, líšia sa však kultúrnym pozadím: urdčine dávajú prednosť skôr moslimovia, hindčine skôr hinduisti. Na rozdiel od hindčiny sa urdčina píše variantom arabského písma a jej slovná zásoba obsahuje viac výpožičiek z perzštiny a arabčiny.
| Urdčina (اُردُو, Urdū) | |||
| Štáty | Pakistan, India | ||
|---|---|---|---|
| Región | Južná Ázia | ||
| Počet hovoriacich | 60 - 80 miliónov | ||
| Klasifikácia | Indoeurópske jazyky
| ||
| Písmo | arabské písmo (čiastočne modifikované) | ||
| Postavenie | |||
| Úradný jazyk |   | ||
| Jazykové kódy | |||
| ISO 639-1 | ur | ||
| ISO 639-2 | urd | ||
| ISO 639-3 | urd | ||
| Wikipédia | |||
| Adresa | ur.wikipedia.org | ||
| Pozri aj: Jazyk – Zoznam jazykov | |||
| |||
Vývoj jazyka
Urdčina údajne vznikla medzi 15. a 18. storočím v časoch Dillíského sultanátu a Mughalskej ríše ako žargón indických úradníkov a vojakov, ktorí slúžili na dvoroch mughalských vládcov Indie a nenaučili sa dobre perzštinu. Výraz Urdu zabán znamená "jazyk vojenského tábora".
Dnes je urdčina úradným jazykom v Pakistane (aj keď ako materinský jazyk tu tiež funguje západná pandžábčina, sindhčina, balúčština, paštčina a rad ďalších). V Indii je jedným z ústavou uznaných jazykov, úradným jazykom štátu Džammú a Kašmír (aj keď tam vláda a úrady stále viac konajú v angličtine, urdčina zostáva jazykom základného školstva) a druhým úradným jazykom niekoľkých ďalších štátov. Významným centrom urdčiny v južnej Indii je mesto Hajdarábad, ktoré bolo až do indickej nezávislosti centrom rovnomenného moslimského štátu.