Ablatív

Ablatív (z lat.) je gramatický pád.[1] Vyskytuje sa napríklad v latinčine (tzv. šiesty pád v latinčine), v ugrofínskych jazykoch či arménčine, turečtine a rómčine.

V latinčine ablatív spája funkcie indoeurópskeho ablatívu (ktorý označuje smer „odkiaľ“), inštrumentálu („čím, kým“) a lokálu („v, na, o“).[1] Z týchto pôvodných významov vzniklo niekoľko ďalších – vyjadrenie dôvodu („prečo“), ablatív časový („v dobe“) a ablatív absolútny. Do slovenčiny sa prekladá v podstate ako náš lokál alebo inštrumentál (de puellis - o dievčatách; cum puellis - s dievčatami).

Klasické gramatiky rozlišujú

• ablativus instrumentalis – prostriedok (čím?)
• ablativus modi – spôsob (akým spôsobom?)
• ablativus sociativus – spoločenstvo (s kým? ako súčasť čoho?)
• ablativus mensurae – miera (o koľko väčší, menší atď.?)
• ablativus limitationis – limity (v akom rozsahu?)
• ablativus originis – pôvod (odkiaľ pochádza?)
• ablativus separativus – východiskový bod a odlúčenie (z čoho vychádzam? odkiaľ beriem?)
• ablativus auctoris – logický podmet pasívu (kým?)
• ablativus comparationis – porovnanie (ako kto/čo?)
• ablativus thematis - téma (o čom)
• ablativus locativus – miesto (odkiaľ? kde?)
• ablativus temporalis – čas (kedy? o koľkej?)
• ablativus qualitatis – akosť (z čoho? aký?)
• ablativus causae – dôvod (prečo?)

Vo fínčine je jedným z pádov vyjadrujúcim spojitosť s miestom, „z povrchu preč“ (napr. pöytä → pöydältä – stôl → zo stola). Použitie je ale širšie, spájajú sa s ním napríklad niektoré slovesá. Môže tak napríklad vyjadrovať „od niekoho“ al. „o niečom“.