Tadžičtina
Tadžičtina (тоҷикӣ / تاجیکی - todžikí) je variant perzštiny, ktorou hovoria v Tadžikistane a Uzbekistane asi 4,4 milióny ľudí, pričom v Tadžikistane je úradným jazykom. Pre rozmanité etnické zloženie (Uzbeci, Rusi) ňou hovorí len približne 60 % obyvateľstva. Na komunikáciu medzi národnostnými menšinami sa používa ruština, ktorej rozumie veľká väčšina populácie.
Tadžičtina (тоҷикӣ, تاجیکی, todžikí) | |||
Štáty | Tadžikistan, Afganistan, Uzbekistan, Kirgizsko, Kazachstan, Rusko, Pakistan | ||
---|---|---|---|
Región | Stredná Ázia | ||
Počet hovoriacich | asi 4,4 milióna | ||
Klasifikácia | Indoeurópske jazyky
| ||
Písmo | cyrilika, latinka | ||
Postavenie | |||
Úradný jazyk | |||
Regulátor | - | ||
Jazykové kódy | |||
ISO 639-1 | tg | ||
ISO 639-2 | tgk | ||
ISO 639-3 | tgk | ||
SIL | TGK | ||
Wikipédia | |||
Adresa | tg.wikipedia.org | ||
Pomenovanie | Википедиа - донишномаи озод | ||
Pozri aj: Jazyk – Zoznam jazykov | |||
Tadžičtina sa odlišuje od iránskej a afganskej perzštiny. Spisovný jazyk vznikol zo severných a západných dialektov tadžičtiny. Jeho relatívna izolácia v hornatom prostredí napomohla zachovávaniu určitých archaických jazykových prvkov, ktoré v perzštine už vymizli. Tadžičtina sa píše cyrilikou.
Medzi historicky dôležité tadžicky hovoriace regióny Strednej Ázie patria mestá Samarkand a Buchara. Nachádzajú sa na území dnešného Uzbekistanu.
Fonológia
Tadžičtina má 6 samohlások a 22 spoluhlások[1]. Prízvuk je (okrem niekoľkých výnimiek) na poslednej slabike.
Gramatika
Gramatika tadžičtiny je takmer zhodná s perzskou, s istými odchýlkami.[2]
Užitočné frázy
(transliterácia z tadžickej azbuky)
Assalóm - Ahoj
Šumó či chél? - Ako sa máš?
Rahmat, chůb. - Ďakujem, dobre.
Rahmat alebo Tašakkur - Ďakujem.
Šumó az kudžó hastéd? - Odkiaľ si?
Man az Slovakija hastam. - Som zo Slovenska.[3]
Zdroje
- V. S. Rastorgujeva:A short sketch of Tajik grammar, Akademii︠a︡ nauk Tadzhikskoĭ SSR, Stalinabad. Institut i︠a︡zyka i literatury, 1963, str. 2
- Campbell, George: Compendium of the World's Languages: Ladakhi to Zuni, Routledge, 2000, str. 1599
- Baizojev, Azim: A beginner's guide to Tajiki, Routledge, 2004, str. 7