Podmanín

Z Podmanínu je známa jediná nedatovaná pečať. Má priemer 23 milimetrov. V obraze je na zemi listnatý ker. Kolopis: SIGIL(LUM) PO(SSESSIONIS) : PODMAININ :. Toto pečatidlo použili ešte aj v rokoch 1874-1887.

Podmanín je známy najmä hrádkom v polohe Manínec, ktorý sa nachádza na južnom výbežku Veľkého Manína, kde sú nad strmými svahmi dve umelo upravené terasy v dĺžke asi 35 m. Doteraz nie je jeho vznik presne datovaný. Pravdepodobne patril ľudu púchovskej kultúry, alebo obdobiu stredoveku. Podľa umiestnenia na kóte 603,2 m by mohol skôr pochádzať zo staršieho obdobia.

V Podmaníne bol richtárom Ján Sovík, podrichtárom Ondrej Brigand, členmi obecnej rady Ondrej Budaj a Lukáš Kostelanský, ktorí bol aj učiteľom. Hájnikom bol Jozef Kostelanský, nájomcom poľovného revíru František Treitler. Obec mala 239 obyvateľov. V Podmaníne chovali dobytok takmer v každom dvore. V roku 1908 tu 49 gazdov chovalo 6 volov, 10 juncov, 83 kráv, 25 teliec, 8 kôz, 64 oviec, 2 kone a 1 žriebä.

Obec Podmanín sa zapísala nielen do dejín panstva Pov. Bystrica, ale aj celého Považia, ba i Slovenska. V druhej polovici 18. storočia bol Podmanín pokojnou obcou. Dedina bola zaľudnená, väčšie živelné pohromy ju nepostihli. Obci patrila buková hora, odkiaľ brali palivové drevo, stavebné im poskytovalo panstvo. Fungovala tu škola so 40 žiakmi.

V roku 1936 mala obec 64 domových čísel a 411 obyvateľov. Obyvatelia sa zamestnávali poľnohospodárstvom. Polia jednotlivých gazdov boli úzke a rozptýlené po kúskoch v celom chotári. Okrem polí bolo v majetku občanov niekoľko pasienkov a les Manínec, ktorí bol čiastočne urbársky a čiastočne obecný. Les zakúpila obec po prevrate. Domy sú väčšinou drevené, mnohé ešte nevyhovujú požiadavkám hygieny. Novšie však pribúdajú mnoho domov je murovaných a zdravších. Kostola niet. Obec je prifarená k Pov. Bystrici. Ráno, na poludnie a večer sa ozýva hlas z drevenej zvonice. V obci je organizovaný hasičský zbor, ktorý má striekačku. Naposledy tu vyhorelo niekoľko humien v roku 1934.

V poslednej dobe sú stále viac občania zamestnávaní ako robotníci. V niektorých rodinách sa malá výmera polí či vysoká početnosť v rodine, stala práca v továrni nevyhnutnou. Inakšie by museli odchádzať na sezónne práce do Česka. Podmanínske zvyky sa zachovávajú s veľkou obľubou. Piesne však pomaly doznievajú a aj kroj pripomína už iba vyšívané rukávce u menších dievčat. V Podmaníne má každý ešte meno tretie, pripomínajúce pravdepodobne meno pôvodného vlastníka zaniknutého rodu. Tak sa rozlišujú osoby rovnakých priezvisk. Možno, že sa niečo skrýva aj v povesti, že na Manínci bol kedysi hrad. Na vyšnom konci obce sa zachovala živá spomienka na zemiansky pôvod. Občanov na hornom konci označujú niekedy zemeni, zemianska stránka, no na opačnom konci sedliacka stránka.

• 1351: Prvá písomná zmienka ako Podmanyn
• 1418: Je zachytený názov Podmaninch
• 1598: Vznikol názov Podmanin
• 1980: Pričlenenie územia k mestu Považská Bystrica

V Podmaníne sídli viacero známych firiem podnikajúcich v oblasti elektrotechniky, stavebníctva, gastro a ubytovacích služieb.

Do dediny sa dá dostať od Považskej Bystrice asfaltovou cestou. Doprava v Podmaníne je zabezpečovaná infraštruktúrou mestskej autobusovej dopravy.

Dnes sa v obci nachádza Bistro Pohoda a Stará Krčma, kostol (Kostol sv. Jozefa Robotníka, 2006), kultúrny dom a futbalové ihrisko. Hlas zvona z miestnej drevenej zvonice sa už neozýva, jeho krásny hlas bol nahradený zvonom z novo-vybudovaného kostola, a tak v súčasnej dobe už len pripomína staré časy.

K obci patria dva lazy: Pechov laz a Dvorského laz.

• Ján Podmanický a Rafael Podmanický – lúpežní rytieri a poslední majitelia Považského hradu (sestry: Katarína, Anna a Sára)
• Štefan Podmanický – nitriansky biskup, ktorý korunoval dvoch uhorských kráľov Jána Zápoľského a Ferdinanda Habsburského

• Považská Bystrica – Oficiálna stránka Považskej Bystrice
• Podmanín- oficiálna stránka mestskej časti Podmanín