Súľovské skaly
Súľovské skaly sú geomorfologický podcelok Súľovských vrchov, charakteristický výrazným členitým reliéfom. Nachádzajú sa približne 10 km smerom na juh od mesta Bytča. Sú turisticky vyhľadávanou lokalitou, nachádza sa v nich národná prírodná rezervácia Súľovské skaly[1]. Najvyšším vrchom je Žibrid s výškou 867 m n. m.
Súľovské skaly | |||
geomorfologický podcelok Súľovských vrchov | |||
Štát | |||
---|---|---|---|
Regióny | Trenčiansky, Žilinský | ||
Okresy | Žilina, Bytča, Považská Bystrica | ||
Nadradená jednotka |
Súľovské vrchy | ||
Susedné jednotky |
Podmanínska pahorkatina Zliechovská hornatina Domanižská kotlina Rajecká kotlina Skalky Žilinská pahorkatina Manínska vrchovina | ||
Podradené jednotky |
Súľovská kotlina | ||
Súradnice | 49°10′0″S 18°35′0″V | ||
Najvyšší bod | Žibrid | ||
- výška | 867 m n. m. | ||
Poloha územia na Slovensku
| |||
Poloha v rámci Žilinského kraja
| |||
Wikimedia Commons: Súľovské skaly | |||
Freemap.sk: mapa | |||
Mapový portál GKU: katastrálna mapa | |||
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |||
Poloha
Nachádzajú sa v západnej časti Súľovských vrchov. Zo severu a severozápadu ich ohraničuje Manínska vrchovina, zo západu Podmanínska pahorkatina, z juhu Zliechovská hornatina a Domanižská kotlina a z východu Rajecká kotlina, Skalky a Žilinská pahorkatina.[2][3]. Súľovské skaly sú zoradené v oblúku, ktorého vrchol je na severe a ramená smerujú na juhozápad a juhovýchod.
Prírodné podmienky
Horninovým základom Súľovských skál je zväčša charakteristický treťohorný (konkrétne eocénny[4]) karbonátový zlepenec (s klastami starších rozrušených vápencov a dolomitov) tvoriaci súčasť borovského súvrstvia centrálnehokarpatského paleogénu. Zlepence sú nedokonale vrstevnaté[4], čo naznačuje, že vznikali v dynamickom prostredí, pravdepodobne priamo pod vápencovými útesmi vtedajšieho mora. Podložie tvoria staršie druhohorné dolomity a slienito-bridličnaté súvrstvia. Terén bol v priebehu neogénu zvrásnený, pričom sa vytvorili početné antiklinály a synklinály. S časom sa potom prejavil jav označovaný ako inverzia reliéfu, kedy rozpraskané horniny v osovej časti antiklinály podľahli erózii skôr ako synklinálna časť, preto pozostatky synklinály budujú dnes vyššie časti územia ako kedysi vyššie položené antiklinály[4]. Osou vrcholu bývalej antiklinály teraz vedie dolina typu combe, ktorá vyúsťuje do obce Súľov-Hradná.
Ide o relatívne malú plochu územia s vysokou koncentráciou geomorfologických tvarov ako poskladané skalné veže, strmé bralá, ihly, okná, homole a pod., s často bizarným tvarom.
Jedným z najznámejších útvarov je Gotická brána. V Súľovských skalách sa nachádzajú aj dve jaskyne (jednou z nich je Prírodná pamiatka Šarkania diera) a zrúcanina Súľovského hradu.
Ochrana prírody
V roku 1971 bola v oblasti vyhlásená štátna prírodná rezervácia na ploche 543 ha[3]. Dnes je oblasť súčasťou národnej prírodnej rezervácie Súľovské skaly.
Turistika
Po celom území vedie značený náučný chodník vystavaný roku 1975 a rekonštruovaný a upravený v rokoch 1994, 1997 a 1998. Je dlhý 7,5 km a má 16 zástavok, ktoré sú doplnené 17 informačnými tabuľami[5]. Prechádzky nie sú fyzicky veľmi náročné.
Horolezecká činnosť
Lezecké cesty majú dĺžku 15 – 40 m a náročnosť 4 – 10 stupňov UIAA[6].
- Celoročne povolené veže: Tabuľa, Školská veža, Veža nad ohniskom
- Sezónne povolené: Veterná, Sokolíky, Kozie diery, Podsvetie, Tisícročná (medzi 1. 7 až 31. 12.)
- platí pre členov SHS James / členov organizácii UIAA, výnimka platná do 31. 8. 2008
Fotografie
- Gotická brána
- Obrovská brána
Referencie
- Súľovské skaly. In: Štátny zoznam osobitne chránených častí prírody SR. Banská Bystrica : Slovenská agentúra životného prostredia, 2007. Dostupné online.
- KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava : Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2018-03-23]. Dostupné online.
- Vladár, J. a kolektív, 1981; Encyklopédia Slovenska V. zväzok R- Š. Veda, Bratislava, 790 s.
- Mišík, M., 1979; Geologické exkurzie po Slovensku, SPN, Bratislava, 359 s.
- Náučný chodník Súľovské skaly prístup 9.8.2008
- http://www.portal.gov.sk prístup 8. 9. 2008