Genocída (právo)
Genocída alebo genocídium je čiastočné alebo úplné vyvraždenie skupiny osôb alebo jej ťažké duševné či telesné poškodenie s cieľom zničiť ju, zvyčajne z náboženských, rasových, jazykových, národnostných, niekedy aj kultúrnych či politických príčin. Známa je napríklad genocída židovského obyvateľstva počas druhej svetovej vojny. Je tým najťažším zločinom proti ľudskosti. Podľa medzinárodného práva je genocída nepremlčateľný medzinárodný zločin.
Na genocídu sa vzťahuje Dohovor o zabránení a trestaní zločinu genocídy (1948) a Dohovor o nepremlčateľnosti vojnových zločinov proti ľudskosti (1968).
Podľa týchto dohovorov je genocída akýkoľvek z nasledujúcich činov, ak sú páchané s úmyslom zničiť národnú, etnickú, rasovú alebo náboženskú skupinu:
- a) usmrtenie príslušníkov skupiny
- b) ťažké telesné alebo duševné ublíženia členom skupiny
- c) úmyselné uvedenie ktorejkoľvek národnej, rasovej, etnickej, alebo náboženskej skupiny do takých ekonomických a sociálnych životných podmienok, ktoré vedú k jej čiastočnému, alebo úplnému fyzickému zničeniu
- d) opatrenia na zabránenie rodenia detí skupiny
- e) násilné prevádzanie detí z jednej skupiny do druhej
Za pôvodcu slova sa považuje Raphael Lemkin, právnik poľsko-židovského pôvodu. Pri svojich štúdiách v Ľvove sa zaoberal vyvražďovaním Arménov v Osmanskej ríši v roku 1915.
Príklady
- genocída Arménov[1] (1914-1917)
- genocídy páchané Sovietskym zväzom v čase vlády Stalina (napr. dekulakizácia, prenasledovanie Kozákov a ďalšie.)
- genocídy páchané nacistickým Nemeckom v okupovaných krajinách a holokaust
- kambodžská genocída
- rwandská genocída
- tzv. „etnické čistky“ v bývalej Juhoslávii medzi Srbmi a Bosniakmi
Referencie
- ŘOUTIL, Michal; KOŠŤÁLOVÁ, Petra; NOVÁK, Petr. Katastrofa křesťanů: Likvidace Arménů, Asyřanů a Řeků v Osmanské říši v letech 1914-1923. Červený Kostelec : Pavel Mervart, 2017. 742 s. (Pro Oriente; zv. 37.) ISBN 978-80-7465-254-7.