Kašubovia
Kašubovia sú samostatný slovanský národ v poľskom Pomoransku hovoriaci po kašubsky. Sú potomkami slovanských Pomoranov. Krajina nimi obývaná sa nazýva Kašubsko.
Populácia |
---|
v Poľsku medzi 500 000 (2007)[1] až 570 000 (2005) z ktorých 233 000 prehlasuje etnicko-národnú identitu |
Jazyk(y) |
Náboženstvo |
Príbuzné národy |
História
Prvá zmienka o Kašuboch je z 13. storočia kedy pomoranský vojvoda prijal ako svoj titul aj vojvoda kašubský. Medzi rokmi 1648-1720, kedy bola oblasť súčasťou Švédska sa švédski králi titulovali aj ako Kašubskí vojvodovia. V roku 1843, bol v Kašubsku, už ako súčasti Pruska, v duchu germanizačnej politiky zmenený oficiálny cirkevný jazyk z poľštiny na nemčinu, no čoskoro bolo toto nariadenie zrušené. Od roku 1852 bola dokonca vyučovaná samotná kašubčina na gymnáziu vo Wejherowe. V roku 1858 niekoľko stoviek Kašubov emigrovalo do Kanady, kde založili osadu Wilno, ktorá existuje dodnes.
Prvým dielom v kašubčine bol Lutherov katechizmus z roku 1643.
Ďalšími dielami zaoberajúcimi sa kašubčinou boli:
- Slownik jezyka pomorskiego, czyli kaszubskiego, 1893 od S. Ramulta;
- Slovinzische Grammatik, 1903, Slovinzische Texte, 1905, a Slovinzisches Wörterbuch, 1908 od F. Lorentza.
Prvou národno-buditeľskou aktivitou Kašubov/Pomoranov bolo hnutie Florian Ceynowa po r. 1846. Prijali kašubskú abecedu, spisovný jazyk a gramatiku (1879), vydali dielo o živote a histórii Kašubov (Skórb kaszébsko-slovjnckjé mòvé, 1866-1868), a napísali niekoľko diel.
Obývané oblasti
V Poľsku Kašubovia žijú prevažne v Pomoranskom vojvodstve (Województwo pomorskie). Územie súčasného Kašubska zahrňuje 43 tzv. gmin, Kašubovia tam tvoria viac ako tretinu obyvateľstva.
- Powiat pucki: 1.Mesto Hel, 2.Mestská gmina Jastarnia, 3.Mesto a gmina Puck, 4.Mestská gmina Władysławowo, 5.Gmina Kosakowo, 6.Gmina Krokowa.
- Powiat wejherowski: 1. Mesto Reda, 2.Mesto Rumia, 3.Mesto a gmina Wejherowo, 4. Časť gminy Choczewo, 5.Gmina Gniewino, 6. Gmina Linia, 7.Gmina Luzino, 8. Gmina Łęczyce, 9. Gmina Szemud.
- Powiat lęborski - časť: 1. Časť gminy Cewice.
- Powiat bytowski - časť: 1.Mesto a gmina Bytów, 2. Gmina Czarna Dąbrówka, 3. Gmina Lipnica, 4. Gmina Parchowo, 5. Gmina Studzienice, 6. Gmina Tuchomie.
- Powiat kartuski: 1.Mesto a gmina Kartuzy, 2.Mesto a gmina Żukowo, 3.Gmina Chmielno, 4.Gmina Przodkowo, 5.Gmina Sulęczyno, 6.Gmina Sierakowice, 7.Gmina Somonino,8.Gmina Stężyca.
- Powiat kościerski: 1.Mesto a gmina Kościerzyna, 2. Gmina Dziemiany, 3.Gmina Karsin - časť, 4.Gmina Lipusz, 6.Nowa Karczma - časť.
- Powiat chojnicki - časť: 1.mesto a gmina Brusy, 2.Gmina Chojnice - jej severná časť, 3.Gmina Konarzyny.
- Powiat człuchowski - časť: 1.Gmina Przechlewo - časť.
- Mestá: Gdańsk (s výnimkou jeho východnej časti), Gdynia, Sopot - v ktorých spolu žije okolo 70.000 Kašubov.
V týchto oblastiach či hraniciach, ktoré stanovil pracovník Gdaňskej Univerzity Dr. Jan Modrawski vo svojom diele „Geografia współczesnych Kaszub“ (Gdańsk 1999), má Kašubsko približne 6200 km².
Počet
Počet Kašubov sa odhaduje v dnešnom Poľsku na 300.000, i keď rôzne odhady udávajú číslo medzi 50000 až 500000.
V sčítaní obyvateľov v Poľsku r. 2002 len 5100 ľudí uviedlo ako národnosť kašubskú, hoci 51000 ako svoju materčinu uviedlo kašubčinu.
Jazyk
Kašubčina patrí k západoslovanským jazykom. Je príbuzná poľštine asi ako slovenčina češtine. Niektorí poľskí lingvisti ju považujú len za poľský dialekt. Centrami Kašubov v Poľsku sú mestá Gdańsk a Gdynia, v niektorých obciach sú aj dvojjazyčné nápisy - poľské a kašubské a kašubčina je používaná ako druhý jazyk. Kašubčina sa rovnako vyučuje na niektorých školách.
Známi Kašubovia
- Florian Ceynowa
- Gerard Labuda
- Henryk Muszyński
- David Shulist
- Danuta Stenka
- Abdon Stryszak
- Bernard Sychta
- Donald Tusk
- Günter Grass
Galéria
- Kašubská národná vlajka
- Dievča v kašubskom národnom kroji
- Pomoransko s oblasťami obývanými Kašubmi
- Katedrála v Gdańsku
- Dvojjazyčná tabuľa s názvom oblasti
Referencie
- The Institute for European Studies, Ethnological institute of UW [online]. [Cit. 2012-08-16]. Dostupné online.