Pľaša (vrch)

Pľaša (poľ. Płasza) (1 162,8 m n. m.)[1] je vrch v Bukovských vrchoch, zároveň v Národnom parku Poloniny.

O rovnomennej národnej prírodnej rezervácii pozri Pľaša (národná prírodná rezervácia).
Svetové dedičstvo UNESCO
Pľaša
Płasza
vrch
Vrchol Pľaše v polovici marca
Štáty Slovensko,   Poľsko
Regióny Prešovský kraj, Podkarpatské vojvodstvo
Okresy Snina, Powiat leski
Obec Stakčín
Katastrálne územie Ruské
Pohorie Bukovské vrchy
Povodie Cirocha, Uh
Nadmorská výška 1 162,8 m n. m.
Súradnice 49°06′47″S 22°24′07″V
Geologické zloženie flyš, pieskovec
Najľahší výstup z obce Runina po turistickej značke
Lokalita svetového dedičstva UNESCO
Názov Karpatské bukové pralesy a staré bukové lesy Nemecka
Typ pamiatky prírodná
Rok 2007 (#31)
Rok rozšírenia 2011
Číslo 1133
Región Európa a Severná Amerika
Kritériá ix
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Prešovského kraja
Poloha v rámci Prešovského kraja
Wikimedia Commons: Pľaša
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
 Geografický portál

Prechádza cez neho slovensko-poľská štátna hranica. Nachádza sa na slovensko-poľskom hraničnom hrebeni, medzi vrchmi Kurników Beskid (1 037,0 m n. m.) na severozápade a Ďurkovec (1 188,7 m n. m.) na juhovýchode.

Na slovenskej strane spadá do národnej prírodnej rezervácie Pľaša, vyhlásenej v roku 1967 na výmere 110,80 ha s najvyšším 5. stupňom ochrany[2], ktorá je súčasťou Národného parku Poloniny, zatiaľ čo na poľskej strane spadá do poľ. Ciśniańsko-Wetlińskiego Parku Krajobrazowego.

Vrcholové časti zaberá územie Stužica – Bukovské vrchy[3], ktoré bolo v roku 2007 zapísané do zoznamu Svetového prírodného dedičstva UNESCO v kategórii Karpatské bukové pralesy a staré bukové lesy Nemecka (angl. Primeval Beech Forests of the Carpathians and the Ancient Beech Forests of Germany). Dôvodom boli zachovalé pralesy s vyše 200-ročnými bukmi (Fagus sylvatica) vysokými takmer 40 metrov a vyše 300-ročnými mimoriadne mohutnými jedincami a skupinami jedle bielej (Abies alba) mimoriadnej hodnoty, dosahujúcimi výšku až 50 metrov, ako aj rovnako mohutnými jedincami javora horského (Acer pseudoplatanus) a bresta horského (Ulmus glabra). Zároveň patrí do lokality Bukovské vrchy (SKUEV0229)[4], ktorá je územím európskeho významu sústavy Natura 2000.

Vrch je v oblasti, ktorá je z pohľadu svetelného znečistenia najtmavšou oblasťou na Slovensku. Vznikol tu prvý park tmavej oblohy na Slovensku pod názvom Park tmavej oblohy Poloniny.

V okolí vrcholu možno pozorovať zákopy z obdobia 2. svetovej vojny. Medzi Ďurkovcom a Pľašou sú najkrajšie poloninské lúky na Slovensku.

Názov

Pôvodný názov vrchu Plasza pochádza z valašského (rumunského) slova "pleš" a znamená lysý (holý).

Výhľad

Vrchol Pľaše sa nachádza v pásme horských lúk – polonín a poskytuje nádherné panoramatické výhľady na slovenské Bukovské vrchy, Vihorlatské vrchy s najvyšším vrchom Vihorlat (1 075,5 m n. m.), Slanské vrchy s najvyšším vrchom Šimonka (1 092,0 m n. m.) a poľské Poloniny – Bieščady (poľ. Bieszczady) s najvyšším vrchom Tarnica (1 346 m n. m.).

Za dobrých podmienok je z vrcholu vidno vyše 160 km vzdušnou čiarou vzdialené Vysoké Tatry a vrch Nízkych Tatier – Kráľovu hoľu (1 946,1 m n. m.).

Turizmus

Pľaša je turisticky atraktívny vrch, vedie cez neho hlavná červená turistická značka, ktorá zároveň vedie po hlavnom karpatskom hrebeni cez najvýchodnejší bod Slovenska – trojmedzie (1 207,7 m n. m.) na vrchu Kremenec (1 221,0 m n. m.) a prechádza po slovensko-poľskej štátnej hranici cez viacero vrchov s viacerými panoramatickými vyhliadkami, ako napr. Kamenná lúka (1 200,9 m n. m.), Jarabá skala (1 199,0 m n. m.), Ďurkovec (1 188,7 m n. m.), ďalej cez Ruské sedlo (801,0 m n. m.), vrchy Rypy (1 002,7 m n. m.), Strop, (1 011,2 m n. m.), Černiny (929,4 m n. m.), najvyšší vrch Laboreckej vrchoviny Vysoký grúň (904,9 m n. m.), Laborecký priesmyk (684,0 m n. m.) až k Duklianskemu priesmyku (502,0 m n. m.).

Zo slovenskej strany je najľahší výstup z najvyššie položenej obce v Sninskom okrese ako aj v celom Zemplíne Runiny po zelenej a následne červenej turistickej značke.

Obec Runina je východiskovým bodom do Národného parku Poloniny – na hlavný karpatský hrebeň s vrcholmi Pľaše, Ďurkovca a Jarabej skaly a do oblasti nad vodárenskou nádržou Starina.

Prístup

Zo Slovenska[1]

Z Poľska[5]

Možnosti dopravy do turistických východísk

Do obce Runina je možné dopraviť sa prímestskou dopravou autobusovými linkami SAD Humenné.[6][7] Vzdialenosť: Humenné-Runina 52,9 km, Snina-Runina 31,6 km. Pre vyhľadanie spojenia možno použiť internetový cestovný poriadok.

Galéria

Kliknite na obrázok pre jeho zväčšenie.

  • Vrchol Pľaše
  • Pohľad z Pľaše na Ďurkovec
  • Pohľad na Pľašu z turistického chodníka smerujúceho od Ďurkovca
  • Výhľad z Ďurkovca smerom do Sedla pod Ďurkovcom a na Pľašu (v strede)
  • Pohľad na Pľašu z turistického chodníka smerujúceho od Ďurkovca v auguste
  • Výhľad z Pľaše na slovenskú stranu v pozadí Vihorlatské vrchy
  • Výhľad z Pľaše na poľskú stranu, na Smerek (1 222,5 m n. m.) a pohorie Połonina Wetlińska
  • Pohľad na Pľašu z turistického chodníka smerujúceho od Ďurkovca v zime
  • Pohľad z Pľaše na Ďurkovec
  • Výhľad z Ďurkovca na Pľašu (v strede) a poľský vrch Jasło (1 153,0 m n. m.) (vpravo)
  • Pohľad na Pľašu zo Sninského kameňa v zime

Referencie
  1. Turistická mapa 118 Bukovské vrchy 1 : 50 000. 4. vyd. Harmanec : VKÚ, akciová spoločnosť, 2009. ISBN 978-80-8042-543-2.
  2. Pľaša. In: Štátny zoznam osobitne chránených častí prírody SR. Banská Bystrica : Slovenská agentúra životného prostredia, 2007. Dostupné online.
  3. Stužica-Bukovské vrchy – mapa [online]. Združenie - Slovenské dedičstvo UNESCO, 2014-04-08, [cit. 2015-06-17]. Dostupné online.
  4. Bukovské vrchy [online]. Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, 2014, [cit. 2015-08-17]. Dostupné online.
  5. Turistická mapa 163 Bieszczady – Bukovské vrchy 1 : 50 000. 1. vyd. Harmanec : VKÚ, akciová spoločnosť, 2003. ISBN 80-8042-355-5.
  6. Pravidelná doprava > Prímestská doprava > Humenné na stránke SAD Humenné, a. s.
  7. Pravidelná doprava > Prímestská doprava > Snina na stránke SAD Humenné, a. s.

Pozri aj

Iné projekty

Externé odkazy
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.