Jarabá skala (vrch v Bukovských vrchoch)

Jarabá skala, alebo Riaba skala (poľ. Riaba Skała, tiež aj Rabia Skała) (1 199,0 m n. m.)[1] je tretí najvyšší vrch Bukovských vrchov, zároveň v Národnom parku Poloniny.

Svetové dedičstvo UNESCO
Jarabá skala
Riaba Skała
Riaba skala
vrch
Pásmo horských lúk – polonín na Jarabej skale
Štáty Slovensko,   Poľsko
Regióny Prešovský kraj, Podkarpatské vojvodstvo
Okresy Snina, Powiat leski
Obec Zboj
Pohorie Bukovské vrchy
Povodie Uh
Nadmorská výška 1 199,0 m n. m.
Súradnice 49°06′11″S 22°26′27″V
Geologické zloženie flyš, pieskovec
Najľahší výstup z obce Nová Sedlica po  turistickej značke
Lokalita svetového dedičstva UNESCO
Názov Karpatské bukové pralesy a staré bukové lesy Nemecka
Typ pamiatky prírodná
Rok 2007 (#31)
Rok rozšírenia 2011
Číslo 1133
Región Európa a Severná Amerika
Kritériá ix
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Prešovského kraja
Poloha v rámci Prešovského kraja
Wikimedia Commons: Riaba Skała
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
 Geografický portál
Tretí najvyšší vrch Bukovských vrchov

Prechádza cez neho slovensko-poľská štátna hranica. Nachádza sa južne od poľskej obce Wetlina, na slovensko-poľskom hraničnom hrebeni, medzi vrchmi Ďurkovec (1 188,7 m n. m.) na západe a Čelo (1 158,8 m n. m.) na východe. Odbočuje z neho rázsocha s vrchmi Paportna (1 197,8 m n. m.) a Jawornik (1 021,3 m n. m.) na poľskej strane.

Jarabá skala vyhliadka na skalnom brale

Na slovenskej strane sa nachádza skalné more, dlhé niekoľko desiatok metrov. Vzniknuté skalné bralo (1 167,2 m n. m.) je vyhliadkovým miestom s osadenou drevenou plošinou.

Spolu s Ďurkovcom spadá do národnej prírodnej rezervácie Jarabá skala, vyhlásenej v roku 1964 na výmere 359,94 ha s najvyšším 5. stupňom ochrany.[2]

Vrcholové časti zaberá územie Stužica – Bukovské vrchy[3], ktoré bolo v roku 2007 zapísané do zoznamu Svetového prírodného dedičstva UNESCO v kategórii Karpatské bukové pralesy a staré bukové lesy Nemecka (angl. Primeval Beech Forests of the Carpathians and the Ancient Beech Forests of Germany). Dôvodom boli zachovalé pralesy s vyše 200-ročnými bukmi (Fagus sylvatica) vysokými takmer 40 metrov a vyše 300-ročnými mimoriadne mohutnými jedincami a skupinami jedle bielej (Abies alba) mimoriadnej hodnoty, dosahujúcimi výšku až 50 metrov, ako aj rovnako mohutnými jedincami javora horského (Acer pseudoplatanus) a bresta horského (Ulmus glabra). Zároveň patrí do lokality Bukovské vrchy (SKUEV0229)[4], ktorá je územím európskeho významu sústavy Natura 2000.

Vrch je v oblasti, ktorá je z pohľadu svetelného znečistenia najtmavšou oblasťou na Slovensku. Vznikol tu prvý park tmavej oblohy na Slovensku pod názvom Park tmavej oblohy Poloniny.

Vrcholové časti sa nachádzajú v pásme horských lúk – polonín a poskytujú nádherné panoramatické výhľady.

Turizmus

Jarabá skala je turisticky atraktívny vrch, vedie cez neho hlavná červená turistická značka, ktorá zároveň vedie po hlavnom karpatskom hrebeni cez najvýchodnejší bod Slovenska – trojmedzie (1 207,7 m n. m.) na vrchu Kremenec (1 221,0 m n. m.) a prechádza po slovensko-poľskej štátnej hranici cez viacero vrchov s viacerými panoramatickými vyhliadkami, ako napr. Kamenná lúka (1 200,9 m n. m.), Ďurkovec (1 188,7 m n. m.), Pľaša (1 162,8 m n. m.), ďalej cez Ruské sedlo (801,0 m n. m.), vrchy Rypy (1 002,7 m n. m.), Strop, (1 011,2 m n. m.), Černiny (929,4 m n. m.), najvyšší vrch Laboreckej vrchoviny Vysoký grúň (904,9 m n. m.), Laborecký priesmyk (684,0 m n. m.) až k Duklianskemu priesmyku (502,0 m n. m.).

Zo slovenskej strany je možný výstup z najvyššie položenej obce v Sninskom okrese ako aj v celom Zemplíne Runiny a z najvýchodnejšej obce na území Slovenska Novej Sedlice.

Obec Runina je východiskovým bodom do Národného parku Poloniny – na hlavný karpatský hrebeň s vrcholmi Pľaše, Ďurkovca a Jarabej skaly a do oblasti nad vodárenskou nádržou Starina.

Obec Nová Sedlica predstavuje východiskový bod do Národného parku Poloniny – na hlavný karpatský hrebeň – na trojhraničný vrch Kremenec, do oblasti Stužice a Jarabej skaly. Je tu možnosť ubytovania a stravovania v zariadeniach Penzión Kremenec a Hostinec Beskyd.

Prístup

Zo Slovenska[1]

Z Poľska[5]
  • po značke z obce Wetlina (Stare Sioło) cez vrchy Jawornik (1 021,3 m n. m.) a Paportna (1 197,8 m n. m.), trvanie: ↑ 3:45 h, ↓ 2:25 h, prevýšenie: 549 m
  • po značke z obce Wetlina (Kościół) cez vrch Jawornik (1 021,3 m n. m.), odtiaľ po značke cez vrch Paportna (1 197,8 m n. m.), trvanie: ↑ 3:15 h, ↓ 2:10 h, prevýšenie: 549 m
  • po značke hrebeňom smerom od vrchu Krzemieniec (1 221,0 m n. m.)
  • po značke hrebeňom smerom od vrchu Okrąglik (1 100,6 m n. m.)

Možnosti dopravy do turistických východísk

Do obcí Runina a Nová Sedlica je možné dopraviť sa prímestskou dopravou autobusovými linkami SAD Humenné.[6][7] Vzdialenosť: Humenné-Runina 52,9 km, Snina-Runina 31,6 km, Humenné-Nová Sedlica 65,9 km, Snina-Nová Sedlica 44,6 km. Pre vyhľadanie spojenia možno použiť internetový cestovný poriadok.

Galéria

Kliknite na obrázok pre jeho zväčšenie.

  • Pásmo horských lúk – polonín na Jarabej skale v lete
  • Kovová plošina osadená v roku 2016 na vyhliadkovom mieste na skalnom brale Jarabej skaly
  • Pohľad z vyhliadky Jarabá skala do doliny Zbojského potoka s obcami Nová Sedlica a Zboj
  • Pohľad na poľský vrch Smerek (1 222,5 m n. m.) a pohorie Połonina Wetlińska z Jarabej skaly
  • Vrchol Jarabej skaly (1 199,0 m n. m.)
  • Poľský turistický smerovník na vrchole Jarabej skaly (1 199,0 m n. m.)
  • Slovenský turistický smerovník pri vyhliadke Jarabej skaly (1 167,2 m n. m.)

Referencie
  1. Turistická mapa 118 Bukovské vrchy 1 : 50 000. 4. vyd. Harmanec : VKÚ, akciová spoločnosť, 2009. ISBN 978-80-8042-543-2.
  2. Jarabá skala. In: Štátny zoznam osobitne chránených častí prírody SR. Banská Bystrica : Slovenská agentúra životného prostredia, 2007. Dostupné online.
  3. Stužica-Bukovské vrchy – mapa [online]. Združenie - Slovenské dedičstvo UNESCO, 2014-04-08, [cit. 2015-06-13]. Dostupné online.
  4. Bukovské vrchy [online]. Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, 2014, [cit. 2015-08-02]. Dostupné online.
  5. Turistická mapa 163 Bieszczady – Bukovské vrchy 1 : 50 000. 1. vyd. Harmanec : VKÚ, akciová spoločnosť, 2003. ISBN 80-8042-355-5.
  6. Pravidelná doprava > Prímestská doprava > Humenné na stránke SAD Humenné, a. s.
  7. Pravidelná doprava > Prímestská doprava > Snina na stránke SAD Humenné, a. s.

Pozri aj

Iné projekty

Externé odkazy
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.