Černiny (vrch v Bukovských vrchoch)

Černiny (poľ. Czerenin) (929,4 m n. m.)[1] je vrch v Bukovských vrchoch, zároveň v Národnom parku Poloniny.

Svetové dedičstvo UNESCO
Černiny
Czerenin
vrch
Vrchol Černín začiatkom mája
Štáty Slovensko,   Poľsko
Regióny Prešovský kraj, Podkarpatské vojvodstvo
Okresy Snina, Powiat leski
Obec Stakčín
Katastrálne územie Zvala
Pohorie Bukovské vrchy
Povodie Cirocha, Udava
Nadmorská výška 929,4 m n. m.
Súradnice 49°09′11″S 22°13′28″V
Geologické zloženie flyš, pieskovec
Najľahší výstup z obce Osadné po turistickej značke
Lokalita svetového dedičstva UNESCO
Názov Staré bukové lesy a bukové pralesy Karpát a iných regiónov Európy
Typ pamiatky prírodná
Rok 2007 (#31)
Rok rozšírenia 2011, 2017
Číslo 1133
Región Európa a Severná Amerika
Kritériá ix
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Prešovského kraja
Poloha v rámci Prešovského kraja
Wikimedia Commons: Černiny
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
 Geografický portál

Prechádza cez neho slovensko-poľská štátna hranica. Nachádza sa južne od bývalej kráľovskej, poľskej obce Solinka a severozápadne od zaniknutej slovenskej obce Zvala, na slovensko-poľskom hraničnom hrebeni.

V roku 1939 vzniklo na vrchu trojmedzie, kde sa stretávali hranice troch štátov: Poľska, Slovenska a Maďarska. Pred vrcholom Černín na červeno značkovanom turistickom chodníku, smerom od rázcestia Balnica, pri hraničnom stĺpe číslo 1/46, leží pamiatka z tohto obdobia, starý mohutný hraničný stĺp.

V okolí vrchu nad zaniknutou obcou Zvala prebiehali veľmi ťažké boje počas 2. svetovej vojny. Vojnový front tu stál 10 týždňov. Pri oslobodzovaní tejto obce boli vyznamenaní štyria sovietski vojaci: čatár Viktor J. Kostin, vojak Džuma Karakulov, čatár Vasilij N. Golovaň a čatár Vasilij P. Ivanenko, najvyšším vyznamenaním "Hrdina Sovietskeho zväzu". V rámci bývalého Československa ich nemala viacej žiadna iná obec, ani mesto. Až do dnešných dní sa na samotnom vrchole a v jeho okolí nachádzajú stopy po vojenských zákopoch z čias vojny.

V blízkosti sa nachádza prírodná rezervácia Udava, vyhlásená v roku 1982 na výmere 391,98 ha s najvyšším 5. stupňom ochrany.[2]

Vrcholové časti zaberá územie Stužica – Bukovské vrchy[3], do ktorého patrí aj spomínaná PR Udava a ktoré bolo v roku 2007 zapísané do zoznamu Svetového prírodného dedičstva UNESCO v kategórii Karpatské bukové pralesy a staré bukové lesy Nemecka (angl. Primeval Beech Forests of the Carpathians and the Ancient Beech Forests of Germany). Dôvodom boli zachovalé pralesy s vyše 200-ročnými bukmi (Fagus sylvatica) vysokými takmer 40 metrov a vyše 300-ročnými mimoriadne mohutnými jedincami a skupinami jedle bielej (Abies alba) mimoriadnej hodnoty, dosahujúcimi výšku až 50 metrov, ako aj rovnako mohutnými jedincami javora horského (Acer pseudoplatanus) a bresta horského (Ulmus glabra). Zároveň patrí do lokality Bukovské vrchy (SKUEV0229)[4], ktorá je územím európskeho významu sústavy Natura 2000.

Vrch je v oblasti, ktorá je z pohľadu svetelného znečistenia najtmavšou oblasťou na Slovensku. Vznikol tu prvý park tmavej oblohy na Slovensku pod názvom Park tmavej oblohy Poloniny.

Na juhozápadnom svahu pramení potok Stružnica, ktorý ústi do vodnej nádrže Starina.

Samotný vrchol je zalesnený, neposkytuje výhľady, iba malá časť je čiastočne odlesnená. Označuje ho poľská turistická tabuľka na strome s názvom vrchu v poľštine a nadmorskou výškou.

Turizmus

Cez vrch Černiny vedie hlavná červená turistická značka, ktorá zároveň vedie po hlavnom karpatskom hrebeni cez najvýchodnejší bod Slovenska – trojmedzie (1 207,7 m n. m.) na vrchu Kremenec (1 221,0 m n. m.) a prechádza po slovensko-poľskej štátnej hranici cez viacero vrchov s viacerými panoramatickými vyhliadkami, ako napr. Kamenná lúka (1 200,9 m n. m.), Jarabá skala (1 199,0 m n. m.), Ďurkovec (1 188,7 m n. m.), Pľaša (1 162,8 m n. m.), ďalej cez Ruské sedlo (801,0 m n. m.), vrchy Rypy (1 002,7 m n. m.), Šipková (995,0 m n. m.), Strop (1 011,2 m n. m.), najvyšší vrch Laboreckej vrchoviny Vysoký grúň (904,9 m n. m.), Laborecký priesmyk (684,0 m n. m.) až k Duklianskemu priesmyku (502,0 m n. m.).

Zo slovenskej strany je najľahší výstup z obce Osadné po žltej a následne červenej turistickej značke.

Obec Osadné je východiskovým bodom do Národného parku Poloniny – do oblasti Udavy, na Bieščadskú úzkokoľajku a na hlavný karpatský hrebeň.

Na žlto značkovanom chodníku, začínajúcom v obci Osadné pri rázcesti Diakov (440 m n. m.) začína značka náučného chodníka, ktorý nesie názov Medzinárodný lesnícky náučný chodník Udava - Solinka a vedie spolu so žltou turistickou značkou na slovensko-poľskú štátnu hranicu k rázcestiu Balnica (712,0 m n. m.) a potom pokračuje do Poľska.

Prístup

Zo Slovenska[1]

Z Poľska[5]

Možnosti dopravy do turistických východísk

Do obce Osadné je možné dopraviť sa prímestskou dopravou autobusovými linkami SAD Humenné.[6] Vzdialenosť: Humenné-Osadné 36,7 km, Snina-Osadné 20,2 km. Pre vyhľadanie spojenia možno použiť internetový cestovný poriadok.

Galéria

Kliknite na obrázok pre jeho zväčšenie.

  • Veľký zákop na vrchole Černín
  • Zákop na vrchole Černín
  • Zákop na vrchole Černín
  • Starý hraničný stĺp pred vrcholom Černín, pri hraničnom stĺpe číslo 1/46
  • Informačná tabuľa označujúca chránené územie prírodnú rezerváciu Udava

Referencie
  1. Turistická mapa 118 Bukovské vrchy 1 : 50 000. 4. vyd. Harmanec : VKÚ, akciová spoločnosť, 2009. ISBN 978-80-8042-543-2.
  2. Černiny. In: Štátny zoznam osobitne chránených častí prírody SR. Banská Bystrica : Slovenská agentúra životného prostredia, 2007. Dostupné online.
  3. Stužica-Bukovské vrchy – mapa [online]. Združenie - Slovenské dedičstvo UNESCO, 2014-04-08, [cit. 2015-06-19]. Dostupné online.
  4. Bukovské vrchy [online]. Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, 2014, [cit. 2015-08-17]. Dostupné online.
  5. Turistická mapa 163 Bieszczady – Bukovské vrchy 1 : 50 000. 1. vyd. Harmanec : VKÚ, akciová spoločnosť, 2003. ISBN 80-8042-355-5.
  6. Prímestská doprava na stránke SAD Humenné, a. s.

Pozri aj

Iné projekty

Externé odkazy
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.