Kouřimská tabule
Kouřimská tabule je geomorfologický okrsok v strednej a juhovýchodnej časti Českobrodskej tabule, ležiaci v okresoch Kolín a Nymburk v Stredočeskom kraji.
| Kouřimská tabule | |||
| geomorfologický okrsok | |||
 Prírodná rezervácia Stráně u splavu | |||
| Štát |  | ||
|---|---|---|---|
| Nadradená jednotka |
Českobrodská tabule | ||
| Susedné jednotky |
Čelákovická pahorkatina Sadská rovina Kolínská tabule Bylanská pahorkatina Benešovská pahorkatina Hornosázavská pahorkatina | ||
| Podradené jednotky |
Chrástecká část Malotická část | ||
| Najvyšší bod | vrstevnica | ||
| - výška | 400 m n. m. | ||
| Rozloha | 167,9 km² (16 790 ha) | ||
| Geologické zloženie | slieňovec, ílovec, pieskovec, svor, rula, migmatit, amfibolit | ||
  Kouřimská tabule Poloha na mape Česka | |||
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
| |||
Poloha a sídla
.jpg.webp)
Územie okrsku leží zhruba medzi sídlami Bříství (na severozápade), Pečky (na severe), Kolín (na severovýchode), Zásmuky (na juhovýchode), Horní Kruty (na juhu) a Vitice (na západe). Úplne vnútri okrsku leží titulné mesto Kouřim a väčšie obce Plaňany a Poříčany.[1]
Charakteristika územia
Je to plochá pahorkatina vzniknutá na turónských slieňovcov, piesočnatých slieňovcov, ílovcov a pieskovcov zakrývajúcich svory, svorové ruly, ortoruly, migmatity a amfibolity, vychádzajúce v údolných zárezoch a na eleváciách. Tvoria prevažne akumulačné reliéfy rozsiahlych staropleistocénnych a stredopleistocénnych terás Labe, väčšinou zakrytých sprašami a prerezaných hlbokými eróznymi údoliami epigenetického pôvodu v povodí Výrovky, odkrývajúcich kriedové a kryštalinické podložie. Staropleistocénnou eróziou boli vypreparované rulové a amfibolitové ostrovy s príbojovými usadeninami kriedového mora. Pahorkatina je zalesnená asi z 3% hlavne na svahoch údolíčiek - borovicové porasty so smrekom alebo dubom, smrekové porasty, ojedinele dubohrabiny, hojné agátiny. Zrázy sú ojedinele aj trávnaté, dominujú rozľahlé polia, v okolí Kouřimi sú sady. Na Bečvárke vznikla kaskáda rybníkov. Sú tu stopy po osídlení zo slovanskej hradištnej doby. Okrsok zahŕňa chránené územia Stráň u Chroustova, Stráně u splavu, Lom u Radimi, Stébelnatá rula, Sládkova stráň a Lom u Nové Vsi.[2]
Geomorfologické členenie
Okrsok Kouřimská tabule (podľa značenia Jaromíra Demka VIB-3E-4) patrí do celku Středolabská tabule a podcelku Českobrodská tabule.
Ďalej sa člení na geomorfologické časti Chrastecká na severe a Malotickú na juhu.[3]
Tabule susedí s ďalšími okrskami Středolabskej tabule (Čelákovická pahorkatina na severozápade, Sadská rovina na severe, Kolínská tabule na východe, Bylanská pahorkatina na západe) a s celkami Benešovská pahorkatina na západe a Hornosázavská pahorkatina na juhovýchode.[2]
Kompletné geomorfologické členenie celej Středolabskej tabule uvádza nasledujúca tabuľka:
Významné vrcholy
- Dílce (366 m)
- Vinný vrch (311 m)
- Stará Kouřim (294 m)
- Velká Stráž (272 m)
- Radim (268 m)
- Břístevská hůra (233 m)
Najvyšším bodom okrsku je vrstevnica (400 m) v južnej časti, pri hranici s Benešovskou pahorkatinou.[3]
Referencie
- Kouřimská tabuľa na Mapy.cz
- DEMEK, Jaromír; MACKOVČIN, Peter, a kolektív. Zeměpisný lexikon ČR: Hory a nížiny. 2. vyd. Brno : AOPK ČR, 2006. 582 s. ISBN 80-86064-99-9.
- BALATKA, Břetislav; KALVODA, Jan. Geomorfologické členění reliéfu Čech. Praha : Kartografie Praha, 2006. ISBN 80-7011-913-6.
Zdroj
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Kouřimská tabule na českej Wikipédii.