Oškobrh (vrch)
Oškobrh (285 m n. m.) je rozložitý kopec v okrese Nymburk v Stredočeskom kraji ležiaci 8 km východne od Poděbrad. Rozkladá sa na katastrálnych územiach Opolany, Odřepsy, Oškobrh, Dobšice, Kolaje a Vlkov pod Oškobrhem. Vlastný vrchol leží 2 km severne od Opolian.
| Oškobrh | |||
| vrch | |||
 Pohľad od juhozápadu z Libice nad Cidlinou | |||
| Štát |  | ||
|---|---|---|---|
| Región | Stredočeský | ||
| Okres | Nymburk | ||
| Pohorie | Středolabská tabule Nymburská kotlina Ovčárská pahorkatina Senický stupeň Oškobrh | ||
| Vrchol | |||
| - výška | 285 m n. m. | ||
| Geologické zloženie | ílovec, slieňovec, opuka | ||
  Oškobrh Poloha na mape Česka | |||
| Wikimedia Commons: Oškobrh | |||
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
| |||
Kopec je kultúrne významný. Na južnom vrchole bývala zrejme keltská osada, na severnom vrchole boli odkryté zvyšky stredovekého kostolíka. Prevažnú časť kopca zaberá chovná obora muflónov, ktorá je neprístupná. Je to najvyšší bod Nymburskej kotliny. Väčšia časť kopca je chránená ako prírodná pamiatka Oškobrh.
Opis
Je to výrazný svedecký vrch z vrchnoturónskych až koňackých slieňovcov a vápnitých ílovcov s polohami kremitých ílovcov, dvíhajúci sa na pravom svahu údolia dolnej Cidliny. Vrcholová plošina vznikla na polohe odolnejších silicifikovaných slieňovcov (tzv. inoceramových opúk). Na príkrych okrajových svahoch sú plošné zosuvy a kameňolomy.
Rastú tu dubové porasty s prímesou smreku, hrabu, jaseňa a borovice, na južnom svahu je stepná lada, nálezisko hmyzovníka muchovitého.
Na vrchole sú zvyšky valov a priekop z halštatského a laténskeho hradiska, na nižšom pretiahnutom svedeckom vrchu v severovýchodnom susedstve (Na hřebínku) sa nachádzajú valy a priekopy z doby rímskej až slovanskej. V severnej časti (Kostelíček) sú zvyšky kostola. Z juhozápadnej hrany plošiny Oškobrh je výhľad.[1]
Geomorfologické zaradenie
Geomorfologicky vrch patrí do celku Středolabská tabule, podcelku Nymburská kotlina, okrsku Ovčárská pahorkatina, podokrsku Senický stupeň, ktorého je Oškobrh samostatnou geomorfologickou časťou.[2]
Pôvod mena
Povesti
O pôvode mena rozpráva veľa povestí. Podľa jednej pomenovali vrch furmani, ktorí na seba pri zdolávaní kopca volali: „Vozko, brzď!“ Z toho vraj vzišlo meno Voškobrh. Podľa inej verzie znel pokrik „Vozka brk“ (brk - narazil a prevrátil voz). Naposledy sa v ľudovom podaní objavuje služobník kniežaťa Slavníka Ošek, ktorý mal nájsť v jaskyni na kopci zatúlaného syna slavníkovského veľmoža Radima. Zakladateľ rodu Slavníkovcov preto vrch pomenoval po vernom sluhovi: Oškovrch, Oškobrh.
Skutočnosť
Súčasní jazykozpytci sa však s povesťami neuspokojili. Začali hľadať iné korene, ktoré by ich zaviedli ďalej do našej minulosti. Časom prevládol názor, že meno Oškobrh sa vyvinulo z keltského Askdum (Askidunum, jasenie hradisko), Askbriga (jaseň hrad) alebo Askbrig (jaseň hora), známeho aj z gréckej (Askibourgion) a germánskej (Askoberg alebo Aska-berg) podoby. Všetky tieto mená znamenajú to isté - jasenia hora (alebo hrad), čo je meno, ktoré nájdeme aj na mape gréckeho geografa Ptolemaia.
Osídlenie
Z geomantického aj historického hľadiska je Oškobrh evidentne dôležitý kopec, a to minimálne pre stredné Čechy. Ako svedecký vrch bol určite významnou pozíciou ľudského osídlenia už oddávna. Vypína sa nad Labskou rovinou, ktorá určite vždy bola miestom plným zveri. Kopec svojim obyvateľom dával výhodu jednoduchého prehľadu nad lužnými lesmi pod sebou, a súčasne poskytoval suché a bezpečné miesto na osídlenie. Na vrchole kopca vznikla rozmerná, takmer rovná náhorná plošina. Tá je po obvode opevnená výrazným valom na hrane resp. miestami kúsok pod hranou plošiny. Celková opevnená plocha dosahuje 15 ha; na mnohých miestach je narušená opukovými lomami. Tieto lomy začali vznikať už v 10. storočí, krátko po opustení hradiska. Ďalšie narušenie plochy bola výstavba kostolíka v severozápadnom rohu, a novodobé úpravy terénu v súvislosti s prevádzkou obory (od 16. storočia).
Obvodové opevnenie je zachované na severnej strane, v dĺžke cca 500 m a výške necelého metra. K západu je často prerušované lomami. Ďalšia časť valu vedie od severozápadného ostrohu k východu a potom sa oblúkovito stáča k juhu. Tam sa napája na val vedúci po južnej hrane. Južný val (dĺžka 400 m) sleduje hranu kopca; v miestach, kde sa stáča k severovýchodu, končí v priestore jedného z lomov. Výška južného valu dosahuje z vnútorného priestoru až 1,2 m. Slovanské osídlenie sa sústredilo do miest neskoršieho kostola, zvyšok plochy nebol príliš využívaný. Možný je aj neskorší pôvod niektorých valov. Severný val bol totiž postavený jednoduchším spôsobom ako zvyšok opevnenia; išlo iba o navŕšený ílovito-kamenistý materiál.
Prístup
Kopec je zo všetkých strán obklopený cestami, najmä cestou I/11 (smer Poděbrady – Ostrava), vedúcou po severovýchodnom úpätí kopca. Po západnom úpätí, len z Vlkova do Opolian, vedie žltá turistická značka.[3]
Referencie
- DEMEK, Jaromír, a kolektív. Zeměpisný lexikon ČR: Hory a nížiny. 2. vyd. Brno : AOPK ČR, 2006. 582 s. ISBN 80-86064-99-9.
- BALATKA, Břetislav; KALVODA, Jan. Geomorfologické členění reliéfu Čech. Praha : Kartografie Praha, 2006. ISBN 80-7011-913-6.
- Mapy.cz [online]. Seznam.cz, [cit. 2016-08-29]. Dostupné online.
Externé odkazy
Zdroj
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Oškobrh na českej Wikipédii.