Bylanská pahorkatina
Bylanská pahorkatina je geomorfologický okrsok v strednej časti Českobrodskej tabule, ležiaci v okresoch Kolín a Nymburk v Stredočeskom kraji.
| Bylanská pahorkatina | |||
| geomorfologický okrsok | |||
 Rieka Šembera v Českom Brode | |||
| Štát |  | ||
|---|---|---|---|
| Nadradená jednotka |
Českobrodská tabule | ||
| Susedné jednotky |
Čakovická tabule Čelákovická pahorkatina Kouřimská tabule Pražská plošina Benešovská pahorkatina | ||
| Podradené jednotky |
Kounická pahorkatina Českobrodská kotlina Přistoupimská tabule Tismická tabule | ||
| Najvyšší bod | vrstevnica | ||
| - výška | 335 m n. m. | ||
| Rozloha | 67,2 km² (6 720 ha) | ||
| Geologické zloženie | ílovec, prachovec, pieskovec, zlepenec | ||
  Bylanská pahorkatina Poloha na mape Česka | |||
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
| |||
Poloha a sídla
Územie okrsku leží zhruba medzi sídlami Břežany II (na severozápade), Kounice (na severe), Poříčany (na severovýchode), titulné Bylany (na východe), Vitice (na juhovýchode), Krupá (na juhu), Mrzky na (juhozápade) a Rostoklaty (na západe). Úplne vnútri okrsku leží mesto Český Brod a väčšie obce Přistoupim, Tismice a Tuchoraz.[1]
Charakteristika územia
Je to členitá pahorkatina v povodí stredného toku Šembera na permokarbónskych ílovcoch, prachovcoch a pieskovcoch s denudačnými zvyškami cenomanských pieskovcov, zlepencov a prachovcov. Tvorí erózne denudačný georeliéf plošinných zarovnaných povrchov a štrukturálne denudačních plošín, stupňovito klesajúcich od juhu k severu, asymetrických údolí smerov J-S. V okolí Liblice vznikla malá erózna kotlina s nízkymi riečnymi terasami. Povrch z veľkej časti prekrývajú spraše. Pahorkatina je zalesnená z 5%, lesíky len na svahoch, dúbravy aj borovicové porasty, dominujú polia, v okolí Českého Brodu sady. Sú tu dva stožiare rozhlasového vysielača cez 300m vysoké. Sú tu početné stopy po osídlení človekom od neolitu do slovanskej hradiskovej doby (Bylany i.).[2]
Geomorfologické členenie
Okrsok Bylanská pahorkatina (podľa značenia Jaromíra Demka VIB-3E-3) patrí do celku Středolabská tabule a podcelku Českobrodská tabule.
Ďalej sa člení na podokrsky Kounická pahorkatina na severe, Českobrodská kotlina uprostred, Přistoupimská tabule na juhovýchode a Tismická tabule na juhozápade.[3]
Pahorkatina susedí s ďalšími okrskami Středolabskej tabule (Čakovická tabule a Čelákovická pahorkatina na severe, Kouřimská tabule na severe až východe) a s celkami Pražská plošina na západe a Benešovská pahorkatina na juhu.[2]
Kompletné geomorfologické členenie celej Středolabskej tabule uvádza nasledujúca tabuľka:
Významné vrcholy
- Šamtala (316 m), Tismická tabule
- Dolánka (315 m), Tismická tabule
- Zálužník (285 m), Kounická pahorkatina
Najvyšším bodom okrsku je vrstevnica (335 m) v Tismickej tabuli, pri hranici s Benešovskou pahorkatinou.[3]
Referencie
- Bylanská pahorkatina na Mapy.cz
- DEMEK, Jaromír; MACKOVČIN, Peter, a kolektív. Zeměpisný lexikon ČR: Hory a nížiny. 2. vyd. Brno : AOPK ČR, 2006. 582 s. ISBN 80-86064-99-9.
- BALATKA, Břetislav; KALVODA, Jan. Geomorfologické členění reliéfu Čech. Praha : Kartografie Praha, 2006. ISBN 80-7011-913-6.
Zdroj
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Bylanská pahorkatina na českej Wikipédii.