Staroboleslavská rovina
Staroboleslavská rovina je geomorfologický okrsok v strednej a východnej časti Mělníckej kotliny, ležiaci v okresoch Mělník, Praha-východ, Mladá Boleslav a Nymburk v Stredočeskom kraji.
| Staroboleslavská rovina | |||
| geomorfologický okrsok | |||
 Prírodná pamiatka Hrbáčkovy tůně | |||
| Štát |  | ||
|---|---|---|---|
| Nadradená jednotka |
Mělnická kotlina | ||
| Susedné jednotky |
Všetatská pahorkatina Labsko-vltavská niva Milovická tabule Středolabská niva Jizerská tabule | ||
| Rozloha | 109,4 km² (10 940 ha) | ||
| Geologické zloženie | slieňovec, viate piesky | ||
  Staroboleslavská rovina Poloha na mape Česka | |||
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
| |||
Poloha a sídla
Pás okrsku sa nachádza medzi mestami Mělník na severozápade a Lysou nad Labem na juhovýchode. Pri juhozápadnej hranici sú Neratovice a Brandýs nad Labem, pri severovýchodnej hranici Předměřice nad Jizerou. Úplne vnútri územia je bývalé mesto Stará Boleslav a väčšie obce Tišice a Dřísy.[1]
Charakteristika územia
Je to fluviálna akumulačná rovina na pravom brehu Labe medzi Lysou nad Labem a sútokom s Vltavou s plošinami nižších stredopleistocénnych (Ris 2) a mladopleistocénnych terás (würm), miestami s pokryvom, návejmi a presypmi viatych pieskov. Podložie tvoria turónske slieňovce a piesčité slieňovce. Na povrchu würmských terás sú opustené korytá. Pri najspodnejšej Jizere mohutné akumulácie ríšskych a würmských terás (s vloženými terasami) zatlačili Labe na južný okraj údolia. Rovina je zalesnená z 50% prevažne borovicovými porastami, miestami s prímesou dubu alebo smreka, fragmentami dúbrav. Pri Sojoviciach na dolnej Jizere sa vykonáva zachytávanie riečnej vody a umelá infiltrácia (Káranská vodáreň). Sú tu pieskovne. Pri Jizere a miestami pri Labe sú početné rekreačné chaty. Okrsok zahŕňa chránené územia Všetatská černava, Černý orel, Písčina u Tišic, Hrbáčkovy tůně (časť).[2]
Geomorfologické členenie
Okrsok Staroboleslavská rovina (podľa značenia Jaromíra Demka VIB-3C-2) patrí do celku Středolabská tabule a podcelku Mělnická kotlina.
Členenie Balatku a Kalvodu[3] neuvádza okrsok Staroboleslavská rovina, ale Staroboleslavská kotlina, ktorý je územne rozsiahlejší, a člení sa na podokrsky Kostelecká kotlina a Dříská kotlina.
Demková Staroboleslavská rovina susedí s ďalšími okrskami Středolabskej tabule (Všetatská pahorkatina na severozápade, Labsko-vltavská niva na západe až juhu, Milovická tabule a Středolabská niva na juhovýchode) a s celkom Jizerská tabule na severe až východe.[2]
Kompletné geomorfologické členenie celej Středolabskej tabule uvádza nasledujúca tabuľka:
Referencie
- Staroboleslavská rovina na Mapy.cz
- DEMEK, Jaromír; MACKOVČIN, Peter, a kolektív. Zeměpisný lexikon ČR: Hory a nížiny. 2. vyd. Brno : AOPK ČR, 2006. 582 s. ISBN 80-86064-99-9.
- BALATKA, Břetislav; KALVODA, Jan. Geomorfologické členění reliéfu Čech. Praha : Kartografie Praha, 2006. ISBN 80-7011-913-6.
Zdroj
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Staroboleslavská rovina na českej Wikipédii.