Mělnická kotlina
Mělnická kotlina je geomorfologický podcelok v severozápadnej časti Středolabskej tabule ležiaci v okresoch Mělník, Nymburk, Mladá Boleslav a Praha-východ Stredočeského kraja a v okrese Litoměřice Úsťanského kraja.
| Mělnická kotlina | |||
| geomorfologický podcelok | |||
 Sútok Labe s laterálnym kanálom pri Mělníku | |||
| Štát |  | ||
|---|---|---|---|
| Nadradená jednotka |
Středolabská tabule | ||
| Susedné jednotky |
Nymburská kotlina Českobrodská tabule Jizerská tabule Dolnooharská tabule | ||
| Podradené jednotky |
Lužecká rovina Staroboleslavská rovina Všetatská pahorkatina Labsko-vltavská niva Vojkovická rovina Kostelecká rovina Čelákovická pahorkatina | ||
| Najvyšší bod | Dřínov | ||
| - výška | 247 m n. m. | ||
| Rozloha | 428 km² (42 800 ha) | ||
| Geologické zloženie | ílovec, slieňovec, prachovec, sedimenty | ||
  Mělnická kotlina Poloha na mape Česka | |||
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
| |||
Poloha a sídla
Územie podcelku sa rozkladá zhruba medzi mestami Kralupy nad Vltavou na západe, Liběchov na severe, Lysá nad Labem na východe a Český Brod na juhovýchode. Ďalej do podcelku zasahujú, alebo úplne vo vnútri ležia mesta Mělník, Neratovice, Brandýs nad Labem-Stará Boleslav a Čelákovice.
Charakteristika územia
Je to plochá erózne denudačná zníženina pri dolnom toku Vltavy a priľahlom úseku stredného Labe (nad ústie Jizery). Je tvorená prevažne turónskymi vápnitými ílovcami, slieňovcami a prachovcami, väčšinou zakrytými štvrtohornými riečnymi sedimentami. Vyznačuje sa prevažne akumulačným reliéfom stredopleistocénnych a mladopleistocennych riečnych terás a údolných nív. Leží tu kráľovské mesto Mělník s nápadnou kostolnou vežou. Sú tu rozsiahle pieskovne (opustené, zavážané rôznym odpadom popr. využívané pre rekreáciu a i.).[1]
Geomorfologické členenie
Podcelok Mělnická kotlina (podľa značenia Jaromíra Demka VIB-3C) patrí do celku Středolabská tabule. Ďalej sa člení na okrsky Lužecká rovina (VIB-3C-1) na severozápade, Staroboleslavská rovina (VIB-3C-2) v centre a na východe, Všetatská pahorkatina (VIB-3C-3) na severe, Labsko-vltavská niva (VIB-3C-4) pretínajúca jednotku, Vojkovická rovina (VIB-3C-5) na západe, Kostelecká rovina (VIB-3C-6) na juhu a Čelákovická pahorkatina (VIB-3C-7) na juhovýchode.[1]
Podľa členenia Balatku a Kalvodu[2] má Mělnická kotlina len 3 okrsky, ktoré sú územne rozsiahlejšie (Lužecká kotlina, Staroboleslavská kotlina, Všetatská pahorkatina).
Kotlina susedí s ďalšími podcelkami Středolabskej tabule (Nymburská kotlina na východe a Českobrodská tabule na juhu) a s celkami Jizerská tabule na severe a Dolnooharská tabule na západe.[1]
Kompletné geomorfologické členenie celej Středolabskej tabule uvádza nasledujúca tabuľka:
Najvyššie vrcholy
Najvyšším vrcholom Mělnickej kotliny je Dřínov (247 m n. m.)
- Dřínov (247 m), Vojkovická rovina
- Cecemín (238 m), Všetatská pahorkatina
- Záboří (229 m), Všetatská pahorkatina
- Šibeňák (205 m), Čelákovická pahorkatina
- Jenišovický vrch (188 m), Lužecká rovina
Referencie
- DEMEK, Jaromír; MACKOVČIN, Peter, a kolektív. Zeměpisný lexikon ČR: Hory a nížiny. 2. vyd. Brno : AOPK ČR, 2006. 582 s. ISBN 80-86064-99-9.
- BALATKA, Břetislav; KALVODA, Jan. Geomorfologické členění reliéfu Čech. Praha : Kartografie Praha, 2006. ISBN 80-7011-913-6.
Zdroj
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Mělnická kotlina na českej Wikipédii.