Českobrodská tabule
Českobrodská tabule je podcelok v južnej a juhozápadnej časti Středolabskej tabule, ležiaci v okresoch Mělník, Nymburk, Kolín, Kutná Hora a Praha-východ v Stredočeskom kraji a na území hlavného mesta Prahy.
| Českobrodská tabule | |||
| geomorfologický podcelok | |||
 Mesto Kouřim v Kouřimskej tabuli | |||
| Štát |  | ||
|---|---|---|---|
| Nadradená jednotka |
Středolabská tabule | ||
| Susedné jednotky |
Mělnická kotlina Nymburská kotlina Čáslavská kotlina Hornosázavská pahorkatina Benešovská pahorkatina Pražská plošina | ||
| Podradené jednotky |
Kojetická pahorkatina Čakovická tabule Bylanská pahorkatina Kouřimská tabule Kolínská tabule | ||
| Najvyšší bod | vrstevnica | ||
| - výška | 400 m n. m. | ||
| Rozloha | 555 km² (55 500 ha) | ||
| Geologické zloženie | slieňovec, pieskovec, sedimenty | ||
  Českobrodská tabule Poloha na mape Česka | |||
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
| |||
Poloha a sídla
Územie podcelku, pretiahnutého v smere SZ-JV, sa rozkladá zhruba medzi mestami Praha a Kralupy nad Vltavou na západe a Kolín a Kutná hora na východe. Úplne vnútri podcelku ležia mestá Český Brod a Kouřim.[1]
Charakteristika územia
Podcelok tvorí plochú pahorkatinu zloženú z kriedových pieskovcov a slieňovcov, permských sedimentov, hornín proterozoika a podriadene kutnohorského kryštalinika. Predstavuje štruktúrne denudačný a akumulačný reliéf v okrajovej oblasti Českej tabule, skláňajúci sa mierne od juhu k severu a charakterizovaný rozsiahlymi štruktúrne denudačnými plošinami, štruktúrnymi chrbátmi a skalnatými vyvýšeninami (inselbergy), svahovými údoliami menších ľavých prítokov Labe, riečnymi terasami a tvarmi na sprašových pokryvoch.[2]
Geomorfologické členenie
Podcelok Českobrodská tabule (podľa značenia Jaromíra Demka VIB-3E) patrí do celku Středolabská tabule. Ďalej sa člení na päť okrskov: Kojetická pahorkatina (VIB-3E-1) na severozápade, Čakovická tabule (VIB-3E-2) a Bylanská pahorkatina (VIB- 3E-3) v strede, Kouřimská tabule (VIB-3E-4) v strede a na juhovýchode a Kolínská tabule (VIB-3E-5) na juhovýchode.
Tabuľa susedí s ďalšími podcelkami Středolabskej tabule (Mělnická kotlina a Nymburská kotlina na severe, Čáslavská kotlina na juhovýchode) a s celkami Hornosázavská pahorkatina na juhovýchode, Benešovská pahorkatina na juhu a Pražská plošina na juhozápade.[2]
Kompletné geomorfologické členenie celej Středolabské tabule uvádza nasledujúca tabuľka:
Významné vrcholy
Najvyšším významným vrcholom Českobrodská tabule sú Dílce (366 m n. m.).
- Dílce (366 m), Kouřimská tabule
- Šamtala (316 m), Bylanská pahorkatina
- Dolánka (315 m), Bylanská pahorkatina
- Vinný vrch (311 m), Kouřimská tabule
- Stará Kouřim (294 m), Kouřimská tabule
- Zálužník (285 m), Bylanská pahorkatina
- Čenkov (285 m), Kojetická pahorkatina
- Bedřichov (279 m), Kolínska tabule
- Velká Stráž (272 m), Kouřimská tabule
- Radim (268 m), Kouřimská tabule
- Svědčí hůra (252 m), Čakovičky tabule
- Břístevská hůra (233 m), Kouřimská tabule
Najvyšším bodom podcelku je vrstevnica (400 m) pri hranici s Benešovskou pahorkatinou.[3]
Referencie
- Českobrodská tabuľa na Mapy.cz
- DEMEK, Jaromír; MACKOVČIN, Peter, a kolektív. Zeměpisný lexikon ČR: Hory a nížiny. 2. vyd. Brno : AOPK ČR, 2006. 582 s. ISBN 80-86064-99-9.
- BALATKA, Břetislav; KALVODA, Jan. Geomorfologické členění reliéfu Čech. Praha : Kartografie Praha, 2006. ISBN 80-7011-913-6.
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Českobrodská tabule na českej Wikipédii.