Čakovická tabule
Čakovická tabule je geomorfologický okrsok v strednej časti Českobrodskej tabule, ležiaci v okresoch Nymburk, Kolín, Praha-východ v Stredočeskom kraji a na území hlavného mesta Prahy.
| Čakovická tabule | |||
| geomorfologický okrsok | |||
 Prírodná rezervácia Vinořský park | |||
| Štát |  | ||
|---|---|---|---|
| Nadradená jednotka |
Českobrodská tabule | ||
| Susedné jednotky |
Kojetická pahorkatina Labsko-vltavská niva Čelákovická pahorkatina Bylanská pahorkatina Pražská plošina | ||
| Najvyšší bod | vrstevnica | ||
| - výška | 293 m n. m. | ||
| Rozloha | 179,9 km² (17 990 ha) | ||
| Geologické zloženie | pieskovec, spongilit, ílovec, slieňovec, kremenec | ||
  Čakovická tabule Poloha na mape Česka | |||
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
| |||
Poloha a sídla
_01.JPG.webp)
Územie okrsku leží zhruba medzi sídlami Bořanovice (na severozápade), Přezletice a Brandýs nad Labem (na severe), Kounice (na východe), Újezd nad Lesy (na juhu) a pražskou časťou Vysočany (na juhozápade). Úplne vnútri okrsku ležia väčšie obce Zeleneč, Šestajovice, Líbeznice a viac mestských častí Prahy, napr. Čakovice, podľa ktorých je okrsok pomenovaný.[1]
Charakteristika územia
Je to plochá pahorkatina tvorená cenomanskými pieskovcami a spodnoturónskymi piesočnatými spongilitmi, ílovcami a slieňovcami, predstavuje k severovýchodu naklonený povrch rozsiahlych pliocénnych a staropleistocénnych štruktúrne denudačných plošín, rozbrázdených na SV spravidla asymetrickými údoliami svahových potokov, ľavých prítokov Labe. Miestami sa uplatňuje akumulačný povrch na sprašových pokryvoch a závejoch. Pahorkatina je zalesnená z 5% len v západnej časti borovicovými porastami a dúbravami, inde sú agátiny. Okrsok zahŕňa chránené územia: Bažantnice v Satalicích, Vinořský park, Chvalský lom, Cihelna v Bažantnici, U skal, Letiště Letňany, Prírodný park Klánovice-Čihadla, čiastočne sem zasahuje Klánovický les. Do juhozápadnej časti zasahuje zástavba Prahy.[2]
Geomorfologické členenie
Okrsok Čakovická tabule (podľa značenia Jaromíra Demka VIB-3E-2) patrí do celku Středolabská tabule a podcelku Českobrodská tabule.
Podľa členenia Balatku a Kalvodu[3] sa okrsok ďalej už nečlení. V tomto členení je Čakovická tabule definovaná ako územne rozsiahlejšia.
Tabuľa susedí s ďalšími okrskami Středolabskej tabule (Kojetická pahorkatina a Labsko-vltavská niva na severe, Čelákovická pahorkatina na východe, Bylanská pahorkatina na juhovýchode) a s celkom Pražská plošina na západe a juhu.[2]
Kompletné geomorfologické členenie celej Středolabskej tabule uvádza nasledujúca tabuľka:
Významné vrcholy
- Svědčí hůra (252 m)
- Skřivánek (244 m)
Najvyšším bodom okrsku je vrstevnica (293 m).[3]
Referencie
- Čakovičky tabuľa na Mapy.cz
- DEMEK, Jaromír; MACKOVČIN, Peter, a kolektív. Zeměpisný lexikon ČR: Hory a nížiny. 2. vyd. Brno : AOPK ČR, 2006. 582 s. ISBN 80-86064-99-9.
- BALATKA, Břetislav; KALVODA, Jan. Geomorfologické členění reliéfu Čech. Praha : Kartografie Praha, 2006. ISBN 80-7011-913-6.
Zdroj
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Čakovická tabule na českej Wikipédii.