Kojetická pahorkatina
Kojetická pahorkatina je geomorfologický okrsok na severozápade Českobrodskej tabule, ležiaci v okresoch Mělník a Praha-východ v Stredočeskom kraji a na území hlavného mesta Prahy.
| Kojetická pahorkatina | |||
| geomorfologický okrsok | |||
 Skupina pahorkov Kopeč (Prírodná rezervácia) | |||
| Štát |  | ||
|---|---|---|---|
| Nadradená jednotka |
Českobrodská tabule | ||
| Susedné jednotky |
Vojkovická rovina Kostelecká rovina Labsko-vltavská niva Čakovická tabule Pražská plošina | ||
| Podradené jednotky |
Kozomínská pahorkatina Předbojská pahorkatina Přezletická tabule | ||
| Najvyšší bod | Čenkov | ||
| - výška | 285 m n. m. | ||
| Rozloha | 94,4 km² (9 440 ha) | ||
| Geologické zloženie | bridlica, droba, buližník, spilit, pieskovec, vápenec, ílovec, slieňovec, kremenec | ||
  Kojetická pahorkatina Poloha na mape Česka | |||
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
| |||
Poloha a sídla
Územie okrsku leží zhruba medzi sídlami Kralupy nad Vltavou (na západe), Neratovice (na severe), Mratín (na severovýchode), Brandýs nad Labem (na východe ), Čakovice (na juhu), Líbeznice a Odolena Voda (na juhozápade). Vnútri okrsku ležia len obce, napr. Kojetice, podľa ktorých je okrsok pomenovaný, ďalej Bašť, Měšice alebo Přezletice.[1]
Charakteristika územia
Okrsok tvorí plochú pahorkatinu zloženú z proterozoických fylitických bridlíc a drob s buližníkmi a spilitmi, z cenomanských pieskovcov, vápencov, spodnoturónskych ílovcov a slieňovcov, zriedkavo z ordovických bridlíc a kremencov. Predstavuje štruktúrne denudačný povrch spilitových a buližníkových ostrovov a štruktúrnych chrbtov barrandienského smeru na exhumované predkriedovom zarovnanom povrchu s deštrukčnými a akumulačnými formami príbojovej činnosti kriedového mora, s tvarmi zvetrávania a odnosu hornín. Na kriedových horninách vznikol mierne naklonený denudačný povrch s kryopedimentmi. Územie odvodňujú ľavé prítoky Labe, tečúce v širokých plytkých údoliach. Pahorkatina je zalesnená z 5% borovicovými porastami, fragmentami dúbrav, početné agátiny. Sú tu rozľahlé polia, početné drobné opustené kameňolomy. Okrsok zahŕňa chránené územia Kopeč a Kuchyňka. Na buližníkových ostrovoch sú významné archeologické nálezy zo staršej doby kamennej (napr. pri Přezleticiach).[2]
Geomorfologické členenie
Okrsok Kojetická pahorkatina (podľa značenia Jaromíra Demka VIB-3E-1) patrí do celku Středolabská tabule a podcelku Českobrodská tabule.
Ďalej sa člení na podokrsky Kozomínská pahorkatina na severozápade, Předbojská pahorkatina uprostred a Přezletická tabule na juhovýchode.[3]
Pahorkatina susedí s ďalšími okrskami Středolabskej tabule (Labsko-vltavská niva na západe a východe, Vojkovická rovina na severe, Kostelecká rovina na severovýchode a Čakovická tabule na juhu a juhovýchode) a s celkom Pražská plošina na juhozápade.[2]
Kompletné geomorfologické členenie celej Středolabskej tabule uvádza nasledujúca tabuľka:
Významné vrcholy
Najvyšší bod Kojetickej pahorkatiny je Čenkov (285 m n. m.)
- Čenkov (285 m), Kozomínská pahorkatina
- Na Skalách (269 m), Kozomínská pahorkatina
- Zabitý kopec (264 m), Přezletická tabule
- Špičák (250 m), Kozomínská pahorkatina
- Kuchyňka (242 m), Přezletická tabule
- Kopeč (228 m), Kozomínská pahorkatina
Referencie
- Kojetická pahorkatina na Mapy.cz
- DEMEK, Jaromír; MACKOVČIN, Peter, a kolektív. Zeměpisný lexikon ČR: Hory a nížiny. 2. vyd. Brno : AOPK ČR, 2006. 582 s. ISBN 80-86064-99-9.
- BALATKA, Břetislav; KALVODA, Jan. Geomorfologické členění reliéfu Čech. Praha : Kartografie Praha, 2006. ISBN 80-7011-913-6.
Zdroj
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Kojetická pahorkatina na českej Wikipédii.