Žehušická kotlina
Žehušická kotlina je geomorfologický okrsok v severozápadnej časti Čáslavskej kotliny, ležiaci v okresoch Kolín a Kutná Hora v Stredočeskom kraji a v okrese Chrudim v Pardubickom kraji.
| Žehušická kotlina | |||
| geomorfologický okrsok | |||
 Prírodná pamiatka Starkočský lom | |||
| Štát |  | ||
|---|---|---|---|
| Nadradená jednotka |
Čáslavská kotlina | ||
| Susedné jednotky |
Labsko-klejnárská niva Ronovská tabule Kolínská tabule Železné hory | ||
| Podradené jednotky |
Starokolínská rovina Mikulášská kotlina Církvická kotlina | ||
| Najvyšší bod | vrstevnica | ||
| - výška | 280 m n. m. | ||
| Rozloha | 113,1 km² (11 310 ha) | ||
| Geologické zloženie | prachovec, slieňovec, pieskovec, metamorfity, viate piesky, spraš | ||
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
| |||
Poloha a sídla
Územie okrsku sa nachádza medzi sídlami Kolín na severozápade, Záboří nad Labem na severe, Podhořany u Ronova na juhovýchode, Žleby na juhu a Čáslav na juhozápade. Úplne vnútri okrsku ležia väčšie obce Církvice, Chotusice a Žehušice.[1]
Charakteristika územia
Je to akumulačná, menej erózna denudačná rovina až plochá pahorkatina v nižšie položenom území tektonickej zníženiny pri dolnej Dúbrave a Klejnárke, vzniknutá neotektonickým poklesom. Územie je zložené zo slieňovcov a vápnitých prachovcov jizerského a bělohorského súvrstvia vrchnej kriedy pri železnohorskom zlome. Sú tu nízke stredopleistocénne (riské) a mladopleistocenne (würmské) terasy, pokryvy a náveje viatych pieskov, sprašových pokryvov a širokej údolnej nivy, vzácnejšie kryopedimenty na odkrytom kriedovom podloží a ojedinele vypreparované ortorulové a amfibolitové uzly s príbojovými usadeninami kriedového mora. Kotlina je zalesnená asi z 10%, prevažne len na severe na pieskoch - hlavne borovicové porasty, miestami so smrekom a dubom, lužné lesíky. Okrsok obsahuje chránené územia: PP Žehušická obora, PP Skalka u Žehušic, PP Starkočský lom a PP Kamajka a PP Zbyslavská mozaika.[2]
Geomorfologické členenie
Okrsok Žehušická kotlina (podľa značenia Jaromíra Demka VIB-3B-1) patrí do celku Středolabská tabule a podcelku Čáslavská kotlina.
Balatka a Kalvoda[3] definujú Žehušickú kotlinu ako územne rozsiahlejšiu (zaberá aj územie Demkovej Labsko-klejnárskej nivy), a členia ju na 3 podokrsky: Starokolínská rovina na severe, Mikulášská kotlina uprostred a Církvická kotlina na juhu.
Demkova kotlina susedí s ďalšími okrskami Středolabskej tabule (Labsko-klejnárská niva na severozápade, Ronovská tabule na juhu, Kolínská tabule na západe) a s celkom Železné hory na východe .[2]
Kompletné geomorfologické členenie celej Středolabskej tabule uvádza nasledujúca tabuľka:
Významné vrcholy
- Kamajka (231 m)
- Žehušická skalka (225 m)
- Na Kačinách (220 m)
Najvyšším bodom okrsku je okrajová vrstevnica (280 m) pri hranici so Železnými horami.[3]
Referencie
- Žehušická kotlina na Mapy.cz
- DEMEK, Jaromír; MACKOVČIN, Peter, a kolektív. Zeměpisný lexikon ČR: Hory a nížiny. 2. vyd. Brno : AOPK ČR, 2006. 582 s. ISBN 80-86064-99-9.
- BALATKA, Břetislav; KALVODA, Jan. Geomorfologické členění reliéfu Čech. Praha : Kartografie Praha, 2006. ISBN 80-7011-913-6.
Zdroj
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Žehušická kotlina na českej Wikipédii.