Žehušická kotlina

Žehušická kotlina je geomorfologický okrsok v severozápadnej časti Čáslavskej kotliny, ležiaci v okresoch Kolín a Kutná Hora v Stredočeskom kraji a v okrese Chrudim v Pardubickom kraji.

Žehušická kotlina
geomorfologický okrsok
Prírodná pamiatka Starkočský lom
Štát Česko
Nadradená
jednotka
Čáslavská kotlina
Susedné
jednotky
Labsko-klejnárská niva
Ronovská tabule
Kolínská tabule
Železné hory
Podradené
jednotky
Starokolínská rovina
Mikulášská kotlina
Církvická kotlina
Najvyšší bod vrstevnica
 - výška 280 m n. m.
Rozloha 113,1 km² (11 310 ha)
Geologické zloženie prachovec, slieňovec,
pieskovec, metamorfity,
viate piesky, spraš
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
Geografický portál

Poloha a sídla

Ústie Brslenky do Doubravy

Územie okrsku sa nachádza medzi sídlami Kolín na severozápade, Záboří nad Labem na severe, Podhořany u Ronova na juhovýchode, Žleby na juhu a Čáslav na juhozápade. Úplne vnútri okrsku ležia väčšie obce Církvice, Chotusice a Žehušice.[1]

Charakteristika územia

Je to akumulačná, menej erózna denudačná rovina až plochá pahorkatina v nižšie položenom území tektonickej zníženiny pri dolnej Dúbrave a Klejnárke, vzniknutá neotektonickým poklesom. Územie je zložené zo slieňovcov a vápnitých prachovcov jizerského a bělohorského súvrstvia vrchnej kriedy pri železnohorskom zlome. Sú tu nízke stredopleistocénne (riské) a mladopleistocenne (würmské) terasy, pokryvy a náveje viatych pieskov, sprašových pokryvov a širokej údolnej nivy, vzácnejšie kryopedimenty na odkrytom kriedovom podloží a ojedinele vypreparované ortorulové a amfibolitové uzly s príbojovými usadeninami kriedového mora. Kotlina je zalesnená asi z 10%, prevažne len na severe na pieskoch - hlavne borovicové porasty, miestami so smrekom a dubom, lužné lesíky. Okrsok obsahuje chránené územia: PP Žehušická obora, PP Skalka u Žehušic, PP Starkočský lom a PP Kamajka a PP Zbyslavská mozaika.[2]

Geomorfologické členenie

Okrsok Žehušická kotlina (podľa značenia Jaromíra Demka VIB-3B-1) patrí do celku Středolabská tabule a podcelku Čáslavská kotlina.

Balatka a Kalvoda[3] definujú Žehušickú kotlinu ako územne rozsiahlejšiu (zaberá aj územie Demkovej Labsko-klejnárskej nivy), a členia ju na 3 podokrsky: Starokolínská rovina na severe, Mikulášská kotlina uprostred a Církvická kotlina na juhu.

Demkova kotlina susedí s ďalšími okrskami Středolabskej tabule (Labsko-klejnárská niva na severozápade, Ronovská tabule na juhu, Kolínská tabule na západe) a s celkom Železné hory na východe .[2]

Kompletné geomorfologické členenie celej Středolabskej tabule uvádza nasledujúca tabuľka:

Významné vrcholy

  • Kamajka (231 m)
  • Žehušická skalka (225 m)
  • Na Kačinách (220 m)

Najvyšším bodom okrsku je okrajová vrstevnica (280 m) pri hranici so Železnými horami.[3]

Referencie

  1. Žehušická kotlina na Mapy.cz
  2. DEMEK, Jaromír; MACKOVČIN, Peter, a kolektív. Zeměpisný lexikon ČR: Hory a nížiny. 2. vyd. Brno : AOPK ČR, 2006. 582 s. ISBN 80-86064-99-9.
  3. BALATKA, Břetislav; KALVODA, Jan. Geomorfologické členění reliéfu Čech. Praha : Kartografie Praha, 2006. ISBN 80-7011-913-6.

Externé odkazy

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Žehušická kotlina na českej Wikipédii.

This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.