Pangea

Pangea

Pangea nebola prvý superkontinent. Predpokladá sa, že starší superkontinent Rodinia sa sformovala približne pred 1 100 miliónmi rokov a rozdelila sa pred 750 miliónmi rokov. Vypátrať staršie superkontinenty už nie je pre nedostatočnú nadväznosť geologického záznamu jednoduché. Pred 600 miliónmi rokov vznikol ďalší superkontinent Pannotia, ktorý sa rozpadol pred 550 miliónmi rokov.

Pangea vznikla až neskôr, asi pred 300 miliónmi rokmi, zrážkou dvoch vtedajších kontinentov: Eurameriky resp. Laurusie, Východnej Sibérie, Kazachstanie a Gondwany. Všetky tieto kontinenty bol spojené pomerne rýchlo v priebehu asi 20 miliónov rokov. Časti kontinentov, ktoré dnes tvoria južnú Áziu boli až do jury samostatnými mikrokontinentami. Pri spájaní kontinentov vznikli horské pásma v Severnej Amerike v oblasti Apalačských vrchov (Alleghensko-Ouačitinské pásmo); v Európe hercýnske pásmo (napr. Český masív, Hartz, Vogézy) a Ural; Mauritanidy v Severnej a Kapské vrásovo prešmykové pásmo v Južnej Afrike; v Austrálii pohorie Alice Springs; a Irtyšské a Džungárske vrásovo prešmykové pásmo v Ázii, ktoré boli sutúrnymi zónami po zrážke kontinentov.[1][2]

V perme sa Pangea nachádzala prevažne iba na južnej pologuli. V triase začal oceán Penthalassa na rozsiahlych úsekoch subdukovať pod Pangeu. Superkontinent sa posunul na sever a točil sa proti smeru hodinových ručičiek. Následne sa koncom triasu začal rozpadať.

Plášť pod pôvodným umiestením Pangey bol rozpálený viac ako zvyšok Zeme a preto sa vydul nahor. Dnešná Afrika je z toho dôvodu o niekoľko desiatok metrov vyššie než ostatné kontinenty. Zánik Pangey bol postupný. Po tom, čo sa začiatkom jury otvoril centrálny a neskôr v kriede i severný a južný Atlantik, ktorý oddelil od seba najprv Severnú Ameriku a západnú Afriku, neskôr i Európu a nakoniec i Južnú Ameriku a zvyšok Afriky. Druhou vetvou Atlantiku, ktorá siahala na východ bol oceán Tethys, ten od seba oddelil Euráziu a Afriku.

V oblasti rovníka existovalo vlhké ekvatoriálne pásmo s rozsiahlymi dažďovými lesmi. V dôsledku veľkosti Pangey nedochádzalo na rozsiahlych oblastich okolo obratníkov vo vnútrozemí k zrážkam a preto bolo na týchto miestach podnebie extrémne suché. Vznikali rozsiahle púšte, väčšie ako tie ktoré sú známe z dnešného povrchu. Vo vrchnom karbóne bolo podnebie podobné tomu aké poznáme dnes[3]. V južnej Austrálii, Antarktíde, južnej Indii a na Madagaskare bola ľadová pokrývka, pretože sa nachádzali okolo južného pólu. Významne sa pohybovala výška morskej hladiny, v obdobiach záplav okrajov kontinentov vznikali mangrovové a dažďové lesy, z ktorých sa zachovali rozsiahle súvrstvia uhlia.[2] V triase sa diverzita života kvôli nepriaznivému podnebiu znížila.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Pangea

• Prehľad USGS

Portál vedy o Zemi