Ireligiozita

• Sekulárny humanizmus akceptuje ľudský rozum, etiku, sociálnu spravodlivosť a filozofický naturalizmus, špecificky odmieta náboženské dogmy, poverčivosť a pseudovedu ako základy morálky a rozhodovania sa. Sekulárny humanizmus postuluje, že ľudské bytosti sú schopné morálky a etiky bez náboženstva alebo boha.
• Voľnomyšlienkárstvo (slobodomyseľnosť) stavia na tom, že tvrdenia ohľadne pravdy by mali byť formulované na základe logiky, rozumu a empirizmu, než na základe autority, tradície, zjavenia či inej dogmy. Obzvlášť je pevne spojené s odmietaním tradičnej náboženskej viery.
• "Duchovný ale bez vyznania" odmieta organizované náboženstvo ako jediný alebo najcennejší prostriedok k duchovnému rastu. V kontraste s náboženstvom je spiritualita často spojená s vnútorným prežívaním jednotlivca.
• Teologický nekognitivizmus je argument, že náboženský jazyk – špecificky slová ako "Boh" – nie sú kognitívne zmysluplné. Niekedy je považovaný za synonymum ignosticizmu.
• Antireligionizmus je opozícia voči náboženstvu ktoréhokoľvek druhu. Môže popisovať opozíciu voči organizovanému náboženstvu, náboženským praktikám, náboženským inštitúciám alebo konkrétnym formám či praktikám uctievania nadprirodzena, či už organizovaného alebo nie.
• Ateizmus je odmietnutie viery, že existujú akékoľvek božstvá, alebo v užšom význame je to postoj, že božstvá či bohovia neexistujú.[12]
• Agnosticizmus je pohľad, že existencia Boha, božskej sily alebo nadprirodzena je neznáma alebo nepoznateľná.[13]
• Agnostický ateizmus je filozofický pohľad, ktorý zahŕňa ateizmus aj agnosticizmus. Agnostickí ateisti sú ateistickí, pretože neveria v existenciu žiadneho božstva a agnostickí, pretože pretože vyhlasujú, že existencia božstva je buď v zásade alebo v súčasnosti nepoznateľná.[14]
• Apateizmus je apatický postoj voči existencii alebo neexistencii boha/bohov.[15][16]

V roku 1993 Výbor pre ľudské práva OSN vyhlásil, že článok 18 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach "chráni náboženské, nenáboženské a ateistické presvedčenia, rovnako ako právo nevyznávať žiadne náboženstvo alebo vieru."[17] Výbor ďalej vyhlásil, že "sloboda mať alebo prijať náboženstvo alebo vieru nevyhnutne znamená slobodu si náboženstvo alebo vieru vybrať, vrátane práva človeka vymeniť náboženstvo či vieru za inú alebo prijať ateistický pohľad na svet." Signatári dohovoru majú zakázané "použitie hrozieb, fyzickej sily alebo sankcií v podobe trestu na presvedčovanie veriacich alebo neveriacich" aby odvolali svoju vieru alebo ju zmenili.[18][19]

Väčšina západných demokracií chráni náboženskú slobodu, a má v značnej miere zahrnuté vo svojich právnych systémoch, že tí, ktorí neveria alebo zachovávajú vieru majú garantovanú slobodu myslenia.

Povšimnutiahodná výnimka z nejednoznačnosti, explicitne povoľujúca nevieru, je článok 36 Ústavy Čínskej ľudovej republiky (prijatý v roku 1982), ktorý deklaruje, že "Žiadny štátny orgán, verejná organizácia alebo človek nemôže presviedčať občanov k viere alebo neviere v akékoľvek náboženstvo; ani nemôže diskriminovať občanov, ktorí veria alebo neveria v akékoľvek náboženstvo."[20] Článok 46 Čínskej Ústavy z roku 1978 bol ešte jednoznačnejší. Uvádzal, že "Občania sa tešia slobode veriť v náboženstvo, a slobode neveriť v náboženstvo a propagovať ateizmus."[21]

Osoba alebo organizácia bez denominácie nie je viazaná k žiadnej konkrétnej alebo špecifickej náboženskej denominácii. Termín je používaný v kontexte viacerých vier, zahŕňajúcich džinizmus,[22] bahaizmus,[23] zoroastrizmus,[24] unitariánsky univerzalizmus,[25] paganizmus,[26] kresťanstvo,[27] islam,[28] judaizmus,[29] hinduizmus,[30] budhizmus[31] a Wicca.[32] Je v protiklade voči náboženskej denominácii.

Hoci 11 krajín uvedených nižšie má prevahu obyvateľstva bez náboženského vyznania, neznamená to nutne, že väčšina obyvateľstva týchto krajín nepatrí do žiadnej náboženskej skupiny. Napríklad, 68% obyvateľov Švédska je členmi Evanjelickej cirkvi,[33] kým 59% Albáncov sa hlási k moslimskej viere.^{[chýba zdroj]} Rovnako aj keď škandinávske krajiny patria k najnereligióznejším a ateistickým krajinám Európy, 47% ateistov, ktorí tu žijú, sú stále členmi niektorej z národných cirkví.[34]

Globálna projekčná štúdia zameraná na náboženstvo a nevieru (Pew, 2015) predpokladá, že v období medzi 2010 a 2050 bude spočiatku pokračovať nárast ľudí bez vyznania, po ktorom bude zrejme nasledovať pokles v dôsledku nižšej pôrodnosti v tejto demografickej skupine.[35] Globálne štúdie sociológa Phila Zuckermana o ateizme ukázali, že svetový ateizmus môže byť na ústupe z rovnakého dôvodu: ireligiózne krajiny majú najnižšiu celosvetovú pôrodnosť a krajiny s vysokým podielom veriacich sú naopak v tomto ukazovateli na popredných priečkach.[36]

Podľa štúdie Pew Research Center z roku 2012, zahrňujúcej 230 štátov a oblastí, 16% svetovej populácie nie je spojených z náboženstvom, 84% je veriacich.[37] Správa Worldwide Independent Network/Gallup International Association z roku 2012 udáva na vzorke z 57 štátov, že 59% svetovej populácie sa identifikuje ako veriaca osoba, 23% ako neveriaca osoba a 13% ako "presvedčený ateista". Udáva tiež 9% pokles v skupine veriacich pri porovnaní s priemerom v roku 2005, získaným prieskumom v 39 štátoch.[38] Ich následná správa, založená na vzorke z roka 2015, ukázala, že 63% ľudí sa identifikuje ako veriaca osoba, 22% ako neveriaca a 11% ako "presvedčený ateista".[39] Ich ďalšie sledovanie z roku 2017 ukazuje pomery v tých istých kategóriách 62%, 25% a 9%.[40] Odborníci odporúčajú pristupovať k číslam WIN/Gallup International opatrne, pretože iné prieskumy, ktoré použili rovnaké formulácie, prebiehali vo vo viacerých fázach desaťročia a na väčšej vzorke populácie, ako napríklad World Values Survey; konzistentne ukazovali nižšie percentá ateistov.[41]

Byť bez vyznania nie je nevyhnutne totožné s tým, byť ateista alebo agnostik. Štúdia Pew Research Center z roku 2012 upozorňuje, že mnohí nereligiózni v skutočnosti majú nejakú náboženskú vieru. Napríklad pozorovali, že "vieru v Boha alebo vyššiu moc prijíma 7% dospelých Číňanov bez vyznania, 30% Francúzov bez vyznania a 68% Američanov bez vyznania."[42] Čo sa týka nereligióznej populácie, 76% žije v Ázii a pacifickej oblasti, zvyšná časť v Európe (12%), Severnej Amerike (5%), Latinskej Amerike a v Karibiku (4%), sub-saharskej Afrike (2%) a na Strednom Východe a v Južnej Afrike (menej ako 1%).[42]

V Spojených štátoch je niekedy používané označenie „nones“, ktoré označuje tých, ktorý nie sú spojení so žiadnym organizovaným náboženstvom. Termín sa odvodzuje sa prieskumov náboženskej príslušnosti, v ktorých "None (žiadne)" (alebo "None of the above (žiadne z uvedených)") je typicky posledná možnosť výberu. Keďže tento postoj odkazuje viac na chýbanie náboženskej príslušnosti, než na chýbanie osobnej viery, je vo svojej podstate špecifickejším ako ireligiozita. Prieskum v Spojených štátoch (Gallup, 2015) ukázal, že "nones" bola jediná "náboženská" skupina, ktorej percento v populácii rastie.[43]

• Humanizmus
• Dôležitosť náboženstva podľa krajín
• Zoznam krajín podľa ireligiozity
• Kresťanstvo bez denominácie
• Moslimovia bez denominácie
• Judaizmus bez denominácie
• Neteistické náboženstvo
• Panteizmus
• Postteizmus
• Schizma
• Sekularizmus
• Sekularizácia
• Sekulárny humanizmus
• Sekulárne náboženstvo
• Skepticizmus
• Spirituálny ale neveriaci
• Transteizmus
• Unitariánsky univerzalizmus

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Irreligion na anglickej Wikipédii.

• COLEMAN, Thomas J et all.. An Introduction to Atheism, Secularity, and Science. Science, Religion and Culture, 2015, roč. 2, čís. 3, s. 1-14. Dostupné online. ISSN 10.17582/journal.src/2015/2.3.1.14.
• COLEMAN, Thomas J et all.. An introduction to atheism, agnosticism, and nonreligious worldviews. Psychology of Religion and Spirituality, 2018, roč. 10, čís. 3, s. 203-206. Dostupné online. ISSN 10.1037/rel0000213.
• John Allen Paulos. Irreligion: A Mathematician Explains Why the Arguments for God Just Don't Add Up. [s.l.] : Macmillan, 2009. Dostupné online. ISBN 978-0-8090-5918-8.
• Richard Henry Popkin; Arie Johan Vanderjagt. Scepticism and irreligion in the seventeenth and eighteenth centuries. [s.l.] : Brill, 1993. Dostupné online. ISBN 978-90-04-09596-0.
• Eric Wright. Irreligion: Thought, Rationale, History. [s.l.] : BiblioBazaar, 2010. ISBN 978-1-171-06863-1.

• "Will religion ever disappear?", BBC Future, od Rachel Nuwerovej, December 2014 (anglicky)