Duchovný ale bez vyznania

„Duchovný, ale bez vyznania“ alebo „spirituálny, ale nenáboženský“ (angl. spiritual but not religious – SNBR, spiritual but not affiliated) je populárna fráza slúžiaca na sebaidentifikáciu životného postoja duchovnosti, ktorý má problém s organizovaným náboženstvom ako jediným alebo najcennejším prostriedkom na podporu duchovného rastu. Historicky sa slová nábožný a duchovný/spirituálny používali ako synonymum na opis všetkých rôznych aspektov konceptu náboženstva,[1] no v súčasnom používaní sa duchovnosť často spája s vnútorným životom jednotlivca,[2][1] s dôrazom na blaho "mysle-tela-ducha"; [3] zatiaľ čo náboženstvo odkazuje na organizačné alebo spoločenské rozmery.[1]

Pôvod a demografia

Historicky boli slová nábožný a spirituálny/duchovný používané v rovnakom význame na popis všetkých rôznych aspektov konceptu náboženstva.[1] Avšak náboženstvo je vedcami ako Russell McCutcheon veľmi napádaný termín; tí argumentujú, že termín "náboženstvo" je používaný ako spôsob pomenovania "podľa všetkého odlišnej oblasti rôznorodých predmetov ľudskej činnosti a produkcie".[4] Religionisti sa ani nedokážu zhodnúť na jednej definícii pre náboženstvo a keďže sa s ňou spiritualita mnohými spôsobmi prekrýva, je rovnako ťažké dosiahnuť konsenzus čo sa týka aj jej definície.[5]Podľa Lindy Mercandante je koncept náboženstva sociálny konštrukt, keďže v iných érach bolo náboženstvo, kultúra a dokonca národná identita často vzájomne neoddeliteľné. Čo sa týka spirituality, je to starý koncept s novým použitím. V minulosti to, čo dnes ľudia volajú spiritualita, bolo často nazývané zbožnosťou či pobožnosťou. Mercadante vidí náboženstvo ako komplexnú adaptívnu sieť mýtov, symbolov, rituálov a konceptov, ktoré súčasne vytvárajú vzorce pocitov, myslenia a konania a narušujú stabilné štruktúry zmyslu a účelu. Ak je chápané týmto spôsobom, náboženstvo ovplyvňuje nielen myšlienky a praktiky, ktoré sú zjavne náboženské, ale tiež zahŕňa široké spektrum kultúrnych fenoménov nie priamo s náboženstvom spojených. Mnoho ľudí používa spiritualitu v zmysle označenie svojho vnútorného prežívania viery a náboženstva, mysliac tým nevyhnutnú spoločenskú a/alebo organizačnú časť. Mercadante vidí spiritualitu a náboženstvo ako pozostávajúcu zo štyroch základných častí: viery, túžby, rituálov a behaviorálnych očakávaní, no v rámci spektra náboženských štúdií sa definície líšia.[1]

Hoci tento špecifický výraz bol použitý v jednom vedeckom antropologickom článku už v roku 1960,[6] SBNR ako hnutie v Amerike bolo prvý krát pomenované a vymedzené v roku 2000 Svenom Erlandsonom v jeho knihe Spiritual but not Religious.[7][8][9] Fenomén sa pravdepodobne objavil ako výsledok hnutia nového romantizmu, ktoré začalo v 60-tich rokoch 20. storočia. Vzťah medzi nimi bol vzdialene naznačený definíciou náboženskej skúsenosti Williama Jamesa.[10] Romantické hnutia majú tendenciu sa odkláňať od tradičných náboženstiev a vo svojej podpore mystična, neortodoxie a exotiky sa podobajú spirituálnym hnutiam.[11] Owen Thomas tiež tvrdí, že nejednoznačnosť a chýbanie štruktúry v romantických hnutiach je podobné ako v hnutiach spirituálnych.

Podľa štúdie Pew Research Center realizovanej v roku 2012 sa počet Američanov, ktorí sa nehlásia k žiadnemu náboženstvu zvýšil z 15% v roku 2007 na 20% v roku 2012, a toto číslo neustále rastie. Jedna pätina americkej verejnosti a tretina dospelých mladších ako 30 rokov sa nehlásia k žiadnemu náboženstvu ale identifikujú sa ako určitým spôsobom duchovní. Z týchto nábožensky nezaradených Američanov sa 37% označuje za spirituálnych ale nenáboženských, 68% hovorí, že verí v Boha a 58% cíti hlboké spojenie s planétou.[12]

Rastúci laický i odborný záujem o "spiritualitu" ma podľa vedcov ako Kenneth Pargament príčinu v sociokultúrnych trendoch smerujúcich k deinštitucionalizácii, individualizmu a globalizácii.[13]

Generačná výmena sa považuje za významný faktor rastu počtu nábožensky nezaradených jedincov. Našli sa významné rozdiely medzi tými, ktorí sa označujú ako mladší mileniáli (narodení v 1990 – 1994) a generáciou X (narodení v 1965 – 1980), kedy v prvej skupine je podiel nezaradených 34% a v druhej 21%.[14]

Demografický výskum zistil, že nábožensky nezaradená populácia je mladšia, s prevahou mužov (56 ku 44%), a 35% z tvoria ľudia vo veku medzi 18 a 29 rokov. Naproti tomu iba 8% nábožensky nezaradených má 65 a viac rokov.[14]

Iné možné vysvetlenie pre vzostup tejto skupiny je lingvistické. Owen Thomas vyzdvihuje fakt, že duchovné hnutia sú dominantné v anglicky hovoriacich a severoamerických kultúrach. Význam slova "spirit" je v anglickom jazyku užší ako v iných, odkazujúc na všetky jedinečné ľudské schopnosti a kultúrne funkcie.[15]

Charakteristika

Osobná a anti-inštitucionálna

Časť z tých, ktorí sú kritickí k náboženstvu a vidia ho ako nepružné a vnucujúce, pri popise samých seba používajú termíny ako ateista či agnostik.[16] Pre mnohých ľudí však nie je SBNR o priamom odmietnutí náboženstva, ale o neochote byť ním obmedzovaný.[16]

Podľa Lindy Mercadante ľudia hlásiaci sa k SBNR všeobecne zastávajú rozhodný anti-dogmatický postoj proti náboženskej viere. Vyhlasujú nielen to, že viera nie je nevyhnutná, ale že je potenciálne škodlivá alebo minimálne prekážkou spirituality.[1]

Podľa Philipa D. Kennesona študenti hlásiaci sa k SBNR cítia napätie medzi svojou osobnou spiritualitou a členstvom v tradičnej náboženskej organizácii. Väčšina z nich si cení zvedavosť, intelektuálnu slobodu a experimentálny prístup k náboženstvu. Mnoho z nich vidí organizované náboženstvo ako najväčšieho nepriateľa autentickej duchovnosti a vyhlasuje, že spiritualita je osobný názor a osobná skúsenosť a nie verejný rituál.[1] Byť "nábožný" implikuje členstvo v inštitúcii obyčajne spojenej a abrahámovskými tradíciami: chodenie na bohoslužby, omše, rozsvecovanie sviečok Chanuky. Byť "spirituálny" naopak znamená osobnú prax a splnomocnenie, ktoré sú spojené s najhlbšími životnými motiváciami..[1] Výsledkom je, v kultúrach, ktoré sú vysoko podozrievavé voči inštitucionálnym štruktúram a ktoré pripisujú vysokú hodnotu osobnej slobode a autonómii, sa spiritualita vníma vo všeobecnosti pozitívne, kým na náboženstvo sa hľadí skôr negatívne.[1]

Podľa Roberta Fullera môže byť fenomén SBNR charakterizovaný ako mix intelektuálneho progresivizmu a a hladu po mystike, ktorý nemá trpezlivosť so zbožnosťou zavedených cirkví.[17]

Podľa Roberta Wuthnowa je spiritualita oveľa viac ako chodenie do kostola a súhlas alebo nesúhlas s cirkevnými doktrínami. Spiritualita je zjednodušený termín používaný v Západnej spoločnosti pri rozhovoroch o vzťahu ľudí k Bohu.[18]

Kategorizácia

Linda A. Mercadante rozdeľuje ľudí hlásiacich sa k SBNR do piatich odlišných kategórií:[18]

  1. "Dissentéri (nesúhlasníci)" – ľudia, ktorí urobili vedomé rozhodnutie o odklonení sa od tradičného inštitucionalizovaného náboženstva. "Protestujúci dissentéri" sú tí, ktorí odvrhli svoju náboženskú príslušnosť pre svoju osobnú zlú skúsenosť s ňou. "Driftujúci dissentéri" sú tí, ktorí z mnohých príčin stratili kontakt s organizovaným náboženstvom a rozhodli sa k nemu nikdy nevrátiť. "Dissentéri ako odporcovia zo zásady" sú tí, ktorý sú celkovo skeptickí voči inštitucionalizovanému náboženstvu a náboženstvo vidia ako neužitočnú a nepotrebnú súčasť osobnej spirituality.
  2. "Občasníci (Casuals)" – ľudia, ktorí hľadia na náboženské a/alebo duchovné praktiky a ko primárne užitočné. Spiritualita nie je základný princíp v ich životoch. Mala by byť podľa nich používaná podľa potreby na zlepšenie ich zdravia, uvoľnenie stresu a ako emočná podpora. Spiritualita "občasníkov" je preto najlepšie označiteľná ako "terapeutická", určená na zlepšenie fyzického a psychického stavu človeka.
  3. "Prieskumníci" – ľudia ktorí majú "spirituálnu chuť skúmať". Svoje neustále hľadanie nových duchovných praktík vidia ako vedľajší produkt svojej "neutíšiteľnej zvedavosti", túžby po objavovaní a zmene, a v neposlednom rade i pocitu neuspokojenia. Prieskumníci sú v podstate "spirituálni turisti", ktorý majú uspokojenie zo svojej duchovnej cesty bez určitého cieľa.
  4. "Hľadači" – ľudia pátrajúci po svojom duchovnom dome, neuvažujúci o obnove svojej pôvodnej náboženskej identity. Chcú nájsť úplne novú náboženskú identitu alebo alternatívnu duchovnú skupinu, do ktorej by sa nakoniec zaradili.
  5. "Imigranti" – ľudia, ktorí zistili, že sa nachádzajú v novom duchovnom priestore a skúšajú sa prispôsobiť tejto novej skúsenosti či identite a jej komunite. "Imigranti" sa pokúšajú o radikálne nové duchovné prostredie, no necítia sa v ňom úplne "doma". Tu je dôležité poznamenať, že hoci dúfajú, že že sa do svojej novej duchovnej identity plne integrujú, tento proces je pre nich ťažký a často stresujúci.

Praktiky

SBNR má vzťah k feministickým duchovným a náboženským smerom a ekologickej duchovnosti a tiež k novopohanstvu, wicca, šamanizmu, druidizmu, filozofii Gaia, a praktikám ceremoniálnej mágie. Niektoré spirituálne praktiky hnutia New age zahŕňajú astrológiu, dosky Ouija, tarotové karty a science fiction. Bežnou praktikou ľudí s postojom SBNR je meditácia, často vo forme mindfulness a transcendentálnej meditácie.[18]

Kritika

Niektorí predstavitelia organizovaného náboženstva praktizovanie spirituality bez nábožnosti kritizovali. Lillian Daniel, liberálny protestantský kňaz, charakterizoval tento pohľad na svet ako produkt sekulárnej americkej konzumnej spoločnosti.[19] Jezuitský kňaz James Martin nazýval životný štýl SBNR "obyčajnou lenivosťou",[20] prehlasujúc, že "spiritualita bez náboženstva sa môže stať sebastredným uspokojením oddeleným od múdrosti komunity".[21]

Ďalší kritici tvrdia, že v svetonázore "spirituálny no nenáboženský" je sebapoznanie a osobný rast problematicky zamieňaný za poznanie Boha, usmerňujúc pozornosť človeka dovnútra. Výsledkom je, že politické, ekonomické a sociálne sily, ktoré tvarujú svet sú prehliadané a nebrané do úvahy.[22] Ďalej niektorí učenci upozorňujú na relatívnu spirituálnu povrchnosť niektorých SBNR praktík. Klasický mysticizmus hlavných svetových náboženstiev vyžaduje odovzdanie, často v podobe dlhého asketizmu, odovzdaniu sa modlitbe a kultivácie pokory. Naproti tomu SBNR v západnom svete povzbudzuje skúmanie spirituálnych praktík spôsobom, ktorý je často občasný a nezväzujúci, bez zjavne stanovených priorít. Sociológ Robert Wuthnow konštatuje, že tieto formy mysticizmu sú "plytké a neautentické".[23]

Referencie
  1. MERCANDANTE, Linda A.. Belief without borders: inside the minds of the spiritual but not religious. New York, NY : Oxford University Press, 2014. ISBN 0199931003.
  2. Carette and King, Selling Spirituality, 41.
  3. [s.l.] : [s.n.]. Dostupné online. ISBN 978-1-4443-0111-3.
  4. MCCUTCHEON, Russell T.. Will Your Cognitive Anchor Hold in the Storms of Culture?. Journal of the American Academy of Religion, 2010-12-01, s. 1182–1193. Dostupné online. ISSN 0002-7189. DOI: 10.1093/jaarel/lfq085.
  5. Critical Theory and the Importance of Religious Studies [online]. [Cit. 2015-12-06]. SBNRnoxpub.com/2012/12/critical-theory-and-the-importance-of-religious-studies/ Dostupné online. (po anglicky)
  6. Publications in Anthropology, 1960.. [s.l.] : [s.n.]. Dostupné online.
  7. ERLANDSON, Sven. Spiritual but Not Religious: A Call to Religious Revolution in America.. Bloomington : iUniverse, 2000. ISBN 059501108X.
  8. Spiritual But Not Religious [online]. www.tst.edu, [cit. 2019-02-10]. Dostupné online. (po anglicky)
  9. Reflector Magazine [online]. 2017-11-13, [cit. 2019-02-10]. Dostupné online. (po anglicky)
  10. What’s in a Name? A Brief Introduction to the "Spiritual But Not Religious". Liturgy, July 2015, s. 8.
  11. Spiritual but Not Religious: The Influence of the Current Romantic Movement. Anglican Theological Review, January 2006, s. 397.
  12. "Nones" on the Rise: One-in-Five Adults Have No Religious Affiliation [online]. The Pew Forum on Religion and Public Life. Dostupné online.
  13. "Being Religious" or "Being Spiritual" in America: A Zero Sum Proposition?. Journal for the Scientific Study of Religion, June 2002, s. 289–300. DOI: 10.1111/1468-5906.00117.
  14. "Nones" on the Rise: One-in-Five Adults Have No Religious Affiliation [online]. The Pew Forum on Religion and Public Life. Dostupné online.
  15. Spiritual but Not Religious: The Influence of the Current Romantic Movement. Anglican Theological Review, January 2006, s. 398.
  16. Social identities between the sacred and the secular. New. vyd. Burlington : Ashgate, 2013. ISBN 978-1-4094-5677-3.
  17. FULLER, Robert C.. Spiritual, but not religious: Understanding unchurched America.. [Nachdr.]. vyd. New York : Oxford University Press, 2001. ISBN 0195146808. S. 12.
  18. Wuthnow 2007.
  19. Why Christians need the church: An interview with Lillian Daniel [online]. 2013-08-13, [cit. 2015-11-09]. Dostupné online.
  20. Are there dangers in being 'spiritual but not religious'?. CNN.com, 2010-06-09. Dostupné online.
  21. MARTIN, James. Spiritual but not religious – Not so fast!: Making the case for moving beyond your own personal God [online]. 2010-03-11, [cit. 2010-09-19]. Dostupné online.
  22. FULLER, Robert. Spiritual, but Not Religious: Understanding Unchurched America. New York : Oxford, 2001. S. 158–159.
  23. FULLER, Robert. Spiritual, but Not Religious: Understanding Unchurched America. New York : Oxford, 2001. S. 160.

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Spiritual but not religious na anglickej Wikipédii.

This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.