Hermann Göring

Hermann Göring sa narodil počas kúpeľného pobytu svojej matky Franzisky Göring (rodená Tiefenbrunn) v Rosenheime v Bavorsku. Jeho otec Heinrich Ernst Göring bol doktor práv a slúžil od roku 1885 do roku 1890 ako guvernér Nemeckej juhozápadnej Afriky (dnes Namíbia) a v rokoch 1892 až 1895 ako veľvyslanec na Haiti a v Dominikánskej republike. Dňa 8. februára 1893 bol Hermann Göring zapísaný v krstnom registri evanjelickej luteránskej farnosti. Göring vyrastal v Nemecku, jeho rodičia s ním trávili len málo času. Navštevoval internátne a neskôr vojenské kadetské školy. Roku 1912 vstúpil do 112. Wilhelmovho pluku pruskej armády.

Göring mal štyroch úplných súrodencov: staršieho brata Karla Ernsta Göringa (narodený 3. augusta 1885, † 4. október 1932), dve sestry, Olgu Therese Sophie a Paulu Elisabeth Rosu  (obidve sa vydali za právnikov v Rakúsku) a mladšieho brata Alberta Göringa, ktorý odmietol ideológiu nacionalizmu.

Na začiatku prvej svetovej vojny bola jeho jednotka nasadená vo Vogézach v Alsasku. Po zdravotných problémoch stretol kamaráta Bruna Loerzera, ktorý ho presvedčil aby vstúpil k letectvu. Spočiatku lietal ako pozorovateľ. V roku 1916 prešiel k stíhaciemu letectvu Jagdstaffel 5, kde lietal na strojoch Fokker E.III. Do konca roku 1916 zostrelil 3 nepriateľské lietadlá a stal sa leteckým esom nemeckého letectva. V júni 1918 bol vyznamenaný medailou Pour le Mérite. Po smrti Manfreda von Richthofena bol vymenovaný za veliteľa JG 1. Do konca vojny dosiahol 22 zostrelov.

Po vojne zostal príslušníkom Reichswehru. Začiatkom 20. rokov sa zoznámil s Adolfom Hitlerom. Roku 1923 bol pri pokuse o prevrat postrelený do nohy. Bolesti spôsobené zranením lekári liečili silnými dávkami morfia (v tom čase bežný postup), čím u neho vyvolali drogovú závislosť, v dôsledku ktorej trpel obezitou. Roku 1928 sa stal poslancom za NSDAP, roku 1930 dosiahol funkciu predsedu ríšskeho snemu. Roku 1933 založil neskôr neslávne známe Gestapo. Postupne však prešiel do inej funkcie a stal sa najprv ministrom letectva. Od roku 1935 bol vrchným veliteľom Luftwaffe. Stal sa tiež Hitlerovým oficiálnym zástupcom.

Göring a Erhard Milch v roku 1940.

Ako veliteľ Luftwaffe sa podieľal počas vojny na vedení mnohých bojových operácií. Nepodarilo sa mu nájsť slabinu britskej RAF, počas bojov o Britániu v 2. polovici roku 1940. Mnohé jeho nekoncepčné rozkazy a zásahy do velenia mali negatívny vplyv na konečný výsledok bojov. Patrilo medzi ne napr. neúspešné bombardovanie radarových staníc, či chaotické nálety na britské mestá.

Ďalším jeho významným zásahom do vedenia vojny, bolo ubezpečenie Hitlera o schopnosti Luftwaffe zásobovať obkľúčené jednotky pri Stalingrade dostatočným množstvom zásob až 500 ton denne. Toto rozhodnutie Göring podporil aj na základe hodnotenia náčelníka štábu Luftwaffe Hansa Jeschonneka. To bol jeden z argumentov, ktorý presvedčil Hitlera, aby nepovolil Paulusovi prebiť sa so 6. armádou z kotla preč. Göring si neuvedomil, že lietadlá musia lietať v úzkych koridoroch v maximálnej výške 2 000 metrov. To umožnilo Sovietom koncentrovať protilietadlové delostrelectvo a stíhačky do tesného priestoru. Nemecké letectvo nebolo schopné takýto letecký most prevádzkovať, utrpelo pri tom ťažké straty až okolo 500 dopravných strojov. Celá zúfalá situácia nakoniec viedla k strate celej 6. armády.

Göring sa na sklonku vojny nezdržoval v Berlíne ale v bezpečnejšom Bavorsku. V období keď, Berlín obkľúčili sovietske vojská poslal Hitlerovi telegram, že je pripravený na prevzatie moci, keďže krajinu nemožno riadiť z obliehaného mesta. Hitlera toto konanie rozhorčilo a Göringa následne prikázal zatknúť jednotkám SS a internovať v Berchtesgadene. Keď koncom apríla 1945 po Hitlerovej smrti, prevzal funkciu hlavy Tretej ríše admirál Dönitz, Göringa to veľmi urazilo. Na konci druhej svetovej vojny ho však v Obersalzdorfe zaistili americké vojská. Po vojne bolo nájdené veľké množstvo odcudzených umeleckých cenností z rôznych častí okupovanej Európy, ktoré Göring zhromažďoval.

Hermann Göring bol jedným najvyšších predstaviteľov nacistickej moci, ktorí sa dostali do Spojeneckého zajatia živí. V priebehu Norimberského procesu pri svojej obhajobe prejavoval povýšenectvo a sebaľúbosť. Vo veci obžaloby sa cítil nevinný a tvrdil, že o zločinoch nevedel, alebo im nemohol zabrániť. Tribunálom bol odsúdený k trestu smrti obesením. Göringovu žiadosť o popravu zastrelením súd zamietol. Tesne pred vykonaním rozsudku spáchal samovraždu prehryznutím kyanidovej kapsuly. Podľa niektorých názorov mohol kapsulu kyanidu prepašovať ku Göringovi poručík Jack G. Wheelis, jeden z amerických dôstojníkov, s ktorým bol v kontakte, a ktorého poznal z poľovačiek z predvojnového obdobia. Iné teórie hovoria, že kyanidová kapsula k nemu mohla byť prepašovaná v pere vojakom Herbertom Lee Stiversom, na žiadosť neznámej nemeckej ženy.

Göringovo telo bolo vystavené pri poprave ostatných osôb v Norimbergu na dôkaz jeho smrti. Následne bolo jeho telo spopolnené a popol bol rosypaný do rieky.