Joachim von Ribbentrop

Joachim von Ribbentrop sa narodil v meste Wesel v Nemecku v rodine dôstojníka. Študoval v Švajčiarsku a Nemecku, určitý čas trávil tiež v Spojenom kráľovstve a vo Francúzsku. Po skončení štúdia Ribbentrop pracoval ako úradník, krátko pred prvou svetovou vojnou žil v Spojených štátoch amerických a Kanade, kde sa živil ako importér nemeckých vín.

Počas prvej svetovej vojny slúžil v nemeckej armáde na východnom fronte, bol povýšený do hodnosti poručíka a obdržal Železný kríž. Neskôr od roku 1916 pôsobil ako štábny dôstojník v Istanbule.

Po skončení vojny pokračoval v predaji vína. V roku 1919 sa spoznal s Annou Elisabeth Henkellovou, ktorá bola dcérou významného predajcu šampanského. Ich svadba sa konala 5. júla 1920. Jeho manželka bola veľmi ctižiadostivá a podľa niektorých svojho manžela ovládala. V roku 1925 pokračoval Ribbentropov spoločenský vzostup tým, že presvedčil svoju tetu Gertrudu von Ribbentropovú, ktorej manžel bol nedávna povýšený do rytierskeho stavu aby si ho adoptovala, čím aj on získal aristokratické „von“ pred svoje priezvisko.

Do politiky vstúpil v roku 1932, kedy 1. mája vstúpil do Hitlerovej NSDAP. V strane Ribbentrop čoskoro dosiahol najvyššie posty a stáva sa jedným z najbližších a najoddanejších Hitlerových spolupracovníkov. V januári 1933 sa v Berlíne podieľal na tajných rokovaniach a rozhovoroch medzi kancelárom von Papenom, Hitlerom a známymi Paula von Hindenburga. Tie nakoniec vyústili v prepustenie kancelára Kurta von Schleichera, bývalého ministra obrany a návrhom na menovanie Hitlera na jeho post Hindenburgom 30. januára 1933. Počas svojho postupu v kruhoch NSDAP sa stal veľmi nepopulárny medzi ostatnými straníkmi. Okrem toho sa stal horlivým antisemitom.

Po nástupe Adolfa Hitlera k moci sa Ribbentrop stal poverencom a zvláštnym vyslancom pre rezort zahraničných vecí. V roku 1934 bol Joachim von Ribbentrop menovaný za zvláštneho komisára Ríšskej vlády pre odzbrojenie pričom podliehal ministerstvu zahraničných vecí. Na týchto postoch pôsobil Ribbentrop do roku 1936, kedy sa stal nemeckým veľvyslancom v Spojenom kráľovstve.

Dňa 4. februára 1938 sa Joachim von Ribbentrop stal nemeckým ministrom zahraničných vecí, vo funkcii nahradil Konstantina von Neuratha. V roku 1939 sa podieľal na podpísaní takzvaného Oceľového paktu s Mussoliniho Talianskom, v auguste navyše za Nemecko podpísal v Moskve sovietsko-nemecký pakt, ktorým si obe diktatúry vymedzili sféry vplyvu v strednej Európe. Dňa 27. septembra roku 1940 Nemecko prostredníctvom Ribbentropa uzatvorilo vojnové spojenectvo s Japonskom a Talianskom.

V priebehu druhej svetovej vojny Joachim von Ribbentrop čoraz viac ustupoval do úzadia, ministrom zahraničných vecí však zostal až do konca. Po smrti A. Hitlera a neúspešnom pokuse o získanie vládneho miesta v kabinete Hitlerovho nástupcu Dönitza sa celkom stiahol do ústrania. Po nemeckej bezpodmienečnej kapitulácii sa mu však ešte celý mesiac darilo unikať zatknutiu. Nakoniec ho však predsa len Spojenci zatkli v júni 1945 v Hamburgu. Následne bol prevezený do Norimbergu, kde bol ako jeden z popredných predstaviteľov nacistického Nemecka obvinený z vojnových zločinov, počas Norimberského súdu. Rozhodnutím tohto súdu bol Ribbentrop odsúdený k trestu smrti, ktorý bol vykonaný 16. októbra 1946.

• Wikizdroje ponúkajú pôvodné diela od alebo o Joachim von Ribbentrop
• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Joachim von Ribbentrop