Günther von Kluge

Narodil sa v nemeckom meste Posen (dnes Poznaň v Poľsku) v pruskej vojenskej rodine. V roku 1901 dosiahol hodnosť poručíka. Počas prvej svetovej vojny pôsobil ako veliteľ delostreleckej batérie a v štábnych funkciách, kde sa zúčastnil aj bitky o Verdun.

Po skončení vojny v 20. rokoch 20. storočia pôsobil v štábnych funkciách, najprv velil batérii, neskôr väčším jednotkám. V roku 1934 bol povýšený do hodnosti generálplukovníka a poverený vedením pechotnej divízie. V roku 1938 velil VI. armádnemu zboru a neskôr veliteľom skupinového veliteľstva č. 6.

V septembri 1939 sa stal veliteľom nemeckej 4. armády a s ňou sa zúčastnil na útoku na Poľsko. Nesúhlasil síce s plánmi na útok na Francúzsko, ale ako veliteľ 4. armády velil svojim jednotkám pri útoku cez Ardeny, čím sa podieľal na porážke Francúzska. V júli 1940 bol povýšený do hodnosti poľného maršala (Generalfeldmarschall).

Poľný maršal Günther von Kluge počas inšpekcie Vichystického 638. pluku, operácia Barbarossa, november 1941

Jednotky pod jeho velením sa podieľali na útoku na Sovietsky zväz. 29. júna 1941 podpísal von Kluge rozkaz, podľa ktorého mali byť zajaté príslušníčky Červenej armády na mieste zastrelené.[1] Počas vedenia bojových operácií sa často dostával do sporov so svojim podriadeným generálom Heinzom Guderianom.

V decembri bol von Kluge dosadený na uvoľnené miesto po Fedorovi von Bockovi, ktorý bol pozbavený velenia Skupiny armád Stred. Von Kluge viedol skupinu armád dlhé obdobie, vrátane bitky o Kursk. 27. októbra 1943 bol von Kluge ťažko ranený pri dopravnej nehode na ceste medzi mestami Minsk a Smolensk. Do služby sa vrátil v júli 1944, keď nahradil vo funkcii veliteľa vojsk na západe, maršala Gerda von Rundstedta, ktorý navrhoval rokovanie so západnými spojencami o mieri.

V júli 1944 bol jeho podriadený maršal Erwin Rommel zranený pri leteckom útoku na jeho automobil. Von Kluge preto zastával aj jeho funkciu veliteľa Skupiny armád B. V tomto období, nasledujúcom po spojeneckom vylodení v Normandii sa sťažoval generálovi Warlimontovi na veľkú leteckú prevahu západných Spojencov na bojisku. Sám len so šťastím unikol smrti, keď bolo jeho veliteľstvo napadnuté americkými stíhačkami.

V auguste 1944 po neúspešnom pokuse o zavraždenie Hitlera, vykonanom Clausom von Stauffenbergom bol von Kluge odvolaný do Berlína a nahradený Walterom Modelom.

Von Kluge bol už dávnejšie angažovaný v sprisahaní proti Hitlerovi. Počas jeho pôsobenia na východnom fronte na štábe Skupiny armád Stred plánoval jeden z jeho podriadených Henning von Tresckow Hitlerovu likvidáciu počas návštevy frontu. Von Kluge o tomto pláne vedel ale na poslednú chvíľu ho odvolal. Jeden zo sprisahancov, Georg von Boeselager, neskôr predpokladal, že to mohlo byť preto, že spolu s Hitlerom na fronte nebol aj Himmler, bez likvidácie ktorého by mohla hroziť občianska vojna.

Po neúspechu Stauffenbergovho atentátu 20. júla sa von Kluge nepridal k vzbúrencom pokúšajúcim sa zatknúť posádku SS v Paríži po zistení, že Hitler prežil atentát, so slovami: „...viete, keby bolo prasa mŕtve...“ Po tom čo bol predvolaný k Hitlerovi do Berlína bol von Kluge presvedčený, že dôjde k jeho zatknutiu a spáchal preto v meste Metz samovraždu, pomocou kyanidovej kapsule. Vo svojom liste na rozlúčku radil aby Hitler uzavrel čo najskôr mier a ukončil vojnu.

Günther von Kluge bol známy medzi dôstojníkmi aj pod prezývkou der kluge Hans („chytrý Hans“). Hans teda nebolo jeho ďalšie krstné meno, ale iba prezývka, ktorá ho sprevádzala dlhé roky.