Walther von Brauchitsch

Narodil sa v aristokratickej rodine. Jeho otec Bernhard Eduard von Brauchitsch bol generál jazdectva. Jeho rodina mala dlhú tradíciu významných vojenských osobností v nemeckých ozbrojených silách. Do armády vstúpil v roku 1901 ako príslušník gardového delostreleckého pluku. V roku 1904 získal hodnosť kapitán. Počas prvej svetovej vojny slúžil v štábnych funkciách XVI. zboru, 34. pechotnej divízie a Záložného gardového zboru.

V medzivojnovom období ďalej pôsobil v Reichswehre. Velil postupne delostreleckej batérii, pechotnému práporu. Neskôr získal štábny post na novozriadenom úrade Truppenamt, čo v podstate bolo krytie pre Nemecku zakázaný generálny štáb. V tejto úlohe sa podieľal na riešení organizácie činnosti motorizovaných oddielov s podporou letectva. V roku 1928 povýšený do hodnosti plukovník.

V roku 1933 bol povýšený do hodnosti generálporučíka a poverený vedením Königsbergského vojenského dištriktu a zároveň velením 1. divízie. O dva roky neskôr bol poverený vedením 1. armádneho zboru v Königsbergu a povýšený do hodnosti generál delostrelectva. Dozeral na vývoj protilietadlového kanónu kalibru 88 mm, ktorý sa v neskoršom období stal neoceniteľnou protilietadlovou aj protitankovou zbraňou. Prebral od Hitlera značné sumy peňazí a stal sa závislý na jeho finančnej pomoci.[1] Na jeseň 1937 sa stal veliteľom armádnej skupiny vo Východnom Prusku (Wehrkreis I).

V roku 1938 po odstúpení Wernera von Fritscha z funkcie veliteľa Hlavného veliteľstva pozemného vojska (Oberkommando des Heeres, OKH), po zinscenovanom obvinení, bol von Brauchitsch povýšený do hodnosti generálplukovník (Generaloberst) a poverený touto funkciou. Ako najvyšší veliteľ pozemných síl pôsobil od februára 1938 do decembra 1941, teda v období najvýznamnejších nemeckých útočných operácií. Von Brauchitsch súhlasil s viacerými nacistickými myšlienkami, avšak oponoval Hitlerovi pri jeho plánoch na teritoriálnu expanziu v prípade Rakúska a Československa. Nebol však natoľko odhodlaný ako jeho predchodca von Fritsch. Zároveň sa riadil myšlienkou, že ozbrojené zložky by sa mali držať od politiky v ústraní a mali plniť rozkazy, tak ako im to prikazuje vojenská prísaha.[1]

Podieľal sa na vypracovaní a vykonaní útočných operácií namierených proti Poľsku. Spolu so svojim podriadeným Franzom Halderom uvažoval v tomto období o zosadení Hitlera pre jeho ďalšie vojenské plány. Plány napadnúť Francúzsko považovali za nereálne. Napokon sa však podieľal na príprave útoku na Benelux a Francúzsko. Bol oponentom plánu navrhovaného von Mansteinom, ktorý počítal s nečakaným útokom cez Ardeny.[2] Oponoval Hitlerovi pri zastavení nemeckého postupu pred prístavom Dunkerque, pri ktorom sa podarilo veľkej časti britských pozemných síl uniknúť z obkľúčenia loďami (tzv. operácia Dynamo).

Po porážke Francúzska bol v júli 1940 spolu s ďalšími vysokými nemeckými dôstojníkmi povýšený do hodnosti poľného maršala. Na jar 1941 bol poverený plánovaním a realizáciou útoku na Juhosláviu a Grécko, čo sa mu úspešne podarilo do konca apríla 1941.

Následne sa podieľal na príprave útoku na Sovietsky zväz. Pred začiatkom ani počas bojov sa nepostavil proti žiadnym nevojenským a neľudským rozkazom armádnym jednotkám, ktoré boli vydané na popud Hitlera a boli namierené proti civilnému obyvateľstvu podrobených území a vojnovým zajatcom. V novembri 1941 utrpel infarkt. Bol Hitlerom obvinený z neúspechu nemeckého útoku na Moskvu počas operácie Tajfún a odvolaný z funkcie. Bol prevelený do zálohy, kde zostal po zvyšok vojny. Hitler ho v podstate dal internovať a držať na loveckom zámku Drei Röhren pri českej obci Strašice (okres Rokycany).[3]

Po skončení vojny bol zajatý anglickými jednotkami a najprv prevezený do tábora vo Walese. Bol obvinený z vojnových zločinov a zločinov proti ľudskosti. Zomrel v nemocnici v britskom zajateckom tábore v okupovanom Hamburgu ešte pred začiatkom procesu.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Walther von Brauchitsch