Gerhard Fieseler

Na začiatku prvej svetovej vojny vstúpil dobrovoľne k Fliegerabteilung v Berlíne-Johannisthale. Vďaka nedostatku pilotov a vtedajšiemu nariadeniu sa zaradil do leteckého výcviku. Po nehode, ktorá sa stala pri výcviku sa ťažko zranil a z nemocnice ho prepustili až vo februári 1916, potom pôsobil ako pozorovací pilot. V októbri 1916 Fieselera pridelili k Fliegerabteilung 243 a neskôr bol prevelený k Fliegerabteilung 43. Nasledovalo preškolenie na jednomiestne lietadla a v máji 1917 presun na macedónsky front k Jaste 25, kde dosiahol Fieseler 20. augusta 1917 svoje prvé víťazstvo vo vzdušnom súboji. Južne od obce Prilip zostrelil nepriateľský Nieuport 17; do konca vojny pridal ešte 18 ďalších víťazstiev. Bol vyznamenaný Zlatým záslužným krížom a Železným krížom 1914 druhej a prvej triedy.

Po skončení vojny sa vrátil do tlačiarne, ale túžil vrátiť sa k lietaniu. Kvôli podmienkam z Versailles však nebolo letectvo vo Weimarskej republike povolené až do roku 1922. Fieseler v roku 1926 zavrel tlačiareň v Eschweilere a pracoval ako inštruktor lietania pre spoločnosť Raab-Katzenstein v Kassele. Tu sa zdokonaľoval v lietaní a ako mnoho vojnových pilotov, venoval sa aj akrobacii. V roku 1927 predvádzal v Zürichu v tom čase odvážne kúsky a začal sa venovať aj prvkom vyššej akrobacie; predvádzal ako jeden z prvých tri obrátené premety za sebou. O rok neskôr navrhol svoje prvé akrobatické lietadlo – Fieseler F1, vyrobené firmou Raab-Katzenstein. Koncom 20. rokov sa podieľal na vývoji a návrhu lietadla Raab-Katzenstein RK-26 Tigerschwalbe. Model bol ponúknutý a potom odpredaný švédskej spoločnosti AB Svenska Järnvägverkstaderna (ASJA), ktorá začiatkom 30. rokov vyrobila 25 kusov týchto lietadiel pre švédske letectvo.

V roku 1930 však spoločnosť Raab-Katzenstein skrachovala a Fieseler za peniaze ušetrené za akrobatické vystúpenia kúpil spoločnosť Segelflugzeugbau Kassel, ktorá vyrábala klzáky a 1. apríla 1930 ju premenoval na Fieseler Flugzeugbau (od roku 1939 Gerhard-Fieseler-Werke GmbH). Hoci ešte istý čas pokračoval vo výrobe vetroňov, od roku 1932 sa zameral na výrobu športových lietadiel podľa vlastných návrhov. S jedným z nich, dvojplošníkom Fieseler Fi 2 „Tiger“, sa v roku 1934 zúčastnil na prvých Majstrovstvách sveta v leteckej akrobacii v Paríži. Zvíťazil a vyhral prémiu 100 000 francúzskych frankov, ktoré investoval do rozvoja svojej firmy. Po majstrovstvách na ktorým zahynuli dvaja z jeho súperov, sa však akrobacii prestal venovať.

Fieseler Fi 156 Storch

Nielen vďaka členstvu v NSDAP získal v roku 1935 Fieseler kontrakt na stavbu licenčných lietadiel pre znovu budovanú Luftwaffe. Skutočný úspech nasledoval o rok neskôr, keď zvíťazil v súťaži, ktorú vypísalo Technické oddelenie na návrh pozorovacieho a spojovacieho lietadla s krátkym štartom aj pristátím. Toto nové lietadlo malo používať radový motor Argus As 10 s výkonom 240 koní. Ten sa onedlho začal vyrábať ako Fieseler Fi 156 Storch; do konca vojny ich bolo celkom vyrobených 2 549.

Ďalšími známymi typmi lietadiel, ktoré sa vyrábali vo firme Fieseler a v iných firmách v licencii boli:

• Messerschmitt Bf 109 typ T
• Focke-Wulf Fw 190
• Fieseler F 5, športové a cvičné lietadlo
• Fieseler Fi 98, stíhací dvojplošník
• Fieseler Fi 167, pozorovacie a nosič torpéd
• Fieseler Fi 103, známe ako V1 Vergeltungswaffe, neriadená strela s plochou dráhou letu, okrem firmy Fieseler (ktorá ju vyvinula) vyrábaná 50 ďalšími spoločnosťami

Gerhard Fieseler bol 29. mája 1944 zosadený z funkcie spoločnosti Fieseler-Werke, keďže pre Luftwaffe nesplnila plánovanú produkciu. V tom čase mala spoločnosť viac než 10 000 pracovníkov, okrem toho aj niekoľko tisíc nútene nasadených holandských robotníkov v troch továrňach v Kassele.

Po druhej svetovej vojne bol Fieseler určitý čas v zaisťovacej väzbe v USA. Po prepustení znovu sprevádzkoval časť svojej firmy a vyrábal súčiastky pre automobilový priemysel. Gerhard Fieseler zomrel v Kassele vo veku 91 rokov. Pomenovali po ňom akrobatickú figúru, je aj autorom autobiografie Meine Bahn am Himmel.