Alfred Jodl
Alfred Jodl, narodený ako Alfred Josef Ferdinand Baumgärtler (* 10. máj 1890 – † 16. október 1946) bol nemecký generál, náčelník Operačného štábu Vrchného veliteľstva brannej moci (Oberkommando der Wehrmacht), kde pôsobil ako zástupca Wilhelma Keitla. Počas druhej svetovej vojny patril k najbližším Hitlerovym vojenským poradcom.
| Alfred Jodl | |
 | |
| Narodenie | 10. máj 1890 Würzburg, Nemecké cisárstvo |
| Úmrtie | 16. október 1946 (56 rokov) Norimberg, Nemecko |
| Štátne občianstvo | nemecké |
| Národnosť | Nemec |
| Rodičia | Alfred Jodl Therese Baumgärtler |
| Súrodenci | Ferdinand Jodl |
| Manželka | Irma Gräfin von Bullion (1913-1944) Luise von Benda (1944-1946) |
Vojenská kariéra | |
| Ozbrojené sily | .svg.png.webp){kind=small} .svg.png.webp){kind=small} .svg.png.webp){kind=small} |
| Zložka | Wehrmacht |
| Hodnosť | Generaloberst |
| V službe | 1910 – 1945 |
| Vyznamenania | Rytiersky kríž Železného kríža |
Účasť v bojoch | |
| Vojny | Prvá svetová vojna Druhá svetová vojna |
Život
Alfred Jodl sa narodil v roku 1890 vo Würzburgu, v Nemecku ako syn dôstojníka Alfreda Jodla a Therese Baumgärtler. Vyštudoval kadetskú školu v Mníchove, ktorú ukončil v roku 1910. Po škole vstúpil do armády. V prvej svetovej vojne bojoval na západnom fronte v rokoch 1914 - 1916, v roku 1917 bol prevelený na východný front. Po skončení vojny sa pridal k limitovanému versailleskému Reichswehru, kde sprvu pôsobil v nižších veliteľských funkciách.
V septembri 1913 sa oženil s Irmou Gräfin von Bullion. Svadba pomohla k Jodlovej karérie. Nemali spolu žiadne deti. Jeho manželka zomrela 18. apríla 1944, v dobe, keď spolu už nežili. 7. apríla 1945 sa oženil s Luiseou von Bendovou.
Kariéra u nacistov
Od roku 1932 slúžil v rôznych armádnych inštitúciach. Už ako sympatizant Nacistov bol rýchlo povýšený a roku 1935 bol poverený vedením oddelenia národnej obrany Vrchného veliteľstva pozemných síl (OKH). Po Hossbachovom memorande sa podieľal na zmene stratégie nemeckých ozbrojených síl z defenzívnej na ofenzívnu. Od októbra 1938 až do augusta 1939 zastával funkciu veliteľa delostrelectva (Artilleriekommandeur) 44. divízie v hodnosti generálplukovníka. Počas Anšlusu - pripojenia Rakúska k Nemecku bol menovaný do funkcie náčelníka operačného štábu veliteľstva ozbrojených síl (OKW). V tejto funkcii zostal až do mája 1945. Jeho najbližším spolupracovníkom bol Wilhelm Keitel, s ktorým pomáhali Hitlerovi plánovať strategické operácie. Počas vojny podpísal viacero rozkazov, ktoré sa priečili vojnovému právu, najmä rozkazy prikazujúce okamžite strieľať sovietskych politických komisárov a príslušníkov britských Commandos.
Pri bombovom atentáte na Hitlera 20. júla 1944 bol vážne zranený. 7. mája 1945 podpísal v Remeši ako predstaviteľ vlády Karla Dönitza bezpodmienečnú kapituláciu za prítomnosti niektorých predstaviteľov západných Spojencov, Nebol však maršálom . Stalin si však vyžiadal opakovanie aktu nasledujúceho dňa blízko Berlína, za prítomnosti vysokých predstaviteľov Francúzska a ZSSR.
Počas Norimberského procesu bol odsúdený na trest smrti obesením za vojnové zločiny, rozsudok bol vykonaný 16. októbra 1946.
