Ernst Udet

Udet sa o lietanie zaujímal od detstva, s priateľmi v Mníchove založil v roku 1904 „Aero-Club“, v ktorom stavali modely lietadiel. Neskôr mal možnosť vďaka bohatému otcovi nalietať niekoľko letových hodín.

V škole bol priemerným žiakom, a nesnažil sa pokračovať v štúdiu. Chcel sa prihlásiť dobrovoľne do armády, ale kvôli nízkemu vzrastu – 160 cm ho neprijali. V auguste ale Nemecký autoklub hľadal dobrovoľníkov s vlastnými motocyklami. Udet sa prihlásil, keďže motocykel dostal už skôr od otca. Spoločne s priateľmi ho prijali do 26. Würtenbergskej záložnej divízie, kde krátko pôsobil ako motospojka. Tu aj pri páde utrpel zranenie ramena. Neskôr spoznal dôstojníkov letectva z letiska vo francúzkom Chauny, ktorí mu poradili, aby sa prihlásil ako letecký pozorovateľ, ale to sa mu nepodarilo. Potom vďaka rodinnému priateľovi G. Ottovi, ktorý vlastnil továreň na výrobu lietadiel, absolvoval letecký výcvik za 2 000 mariek a v roku 1915 bol konečne prevelený k letectvu.

Do roku 1916 lietal na dvojmiestnom stroji ako pozorovateľ na západnom fronte (pilotom bol poručík Justinius). Oboch vyznamenali Železným krížom 2. triedy za sťažený prelet späť do nemeckých pozícií po poškodení vzpery krídla. Justinius radšej vyliezol na stroj a počas letu krídlo držal, pretože nechcel riskovať zajatie.

Neskôr Udeta vyšetroval vojenský súd kvôli nehode lietadla, ktorú však zapríčinilo zlé rozhodnutie veliteľa. Lietadlo preťažené palivom a nákladom bômb sa zrútilo, obaja letci však prežili. Aj keď bol Ernst Udet odvážny pilot, po tejto nehode sa nervovo zrútil. Po týždni ho z nemocnice prepustili a Udet dostal ponuku od poručíka Hartmanna na spoločné lety.

Pri „nálete“ na Belfort sa jedna z ručne zhadzovaných bômb zachytila v konštrukcii podvozku a Udet musel vykonať niekoľko akrobatických úkonov, aby bomba spadla. Po tejto príhode ho na príkaz veliaceho dôstojníka pridelili k stíhacej letke, ktorá používala lietadlá Fokker E.II.

18. marca 1916 dosiahol prvé víťazstvo vo vzdušnom súboji, keď zostrelil nepriateľský bombardér. Pri streľbe často mieril tak, aby poškodil lietadlo, ale nezabil pilota.

Po treťom zostrele obdržal 24. decembra Železný kríž 1. triedy. Od roku 1917 až do marca roku 1918 slúžil v Jagdstaffel 37 (Jasta 37), kde ho Richthofen poveril velením Jagdstaffelu 11. V apríli 1918 mu udelili vyznamenanie Pour le Mérite.

Keď Richthofen padol, prevzal velenie Jasty 4. Počas augusta 1918 zostrelil 20 nepriateľských lietadiel. Svoje dve posledné víťazstvá dosiahol v septembri. Ernst Udet mal koncom vojny len 22 rokov.

Po vojne si zarábal Udet na leteckých show a natáčaním filmových leteckých súbojov. V lete 1921 založil spoločne s bohatým američanom Williamom Pohlom spoločnosť Udet Flugzeugbau GmbH aj napriek obmedzeniu, ktoré vyplývalo z podmienok Versailleskej zmluvy. V roku 1925 firmu opustil.

Znovu sa venoval lietaniu na rôznych prehliadkach a leteckých show, kde predvádzal akrobatické čísla. V roku 1929 účinkoval v nemom filme Stummfilm Die weiße Hölle vom Piz Palü a v roku 1930 v Stürme über dem Montblanc a S.O.S. Eisberg.

Udetov Curtiss v múzeu

Aj keď sa nikdy o politiku nezaujímal, vstúpil v roku 1933 vďaka Hermannovi Göringovi do NSDAP. Göring sľúbil nákup dvoch amerických lietadiel Curtiss Export Hawk. Udet s jedným z nich predvádzal akrobaciu počas Olympijských hier v Mníchove v roku 1936 (toto lietadlo je vystavené v poľskom leteckom múzeu). Model Curtiss mal veľký vplyv na vývoj strmhlavého bombardéra Junkers Ju 87. Udet bol hlavným zástancom strmhlavého bombardovania a mal veľký podiel na zavedení tejto koncepcie v Luftwaffe.

V roku 1935 bol v hodnosti štábneho plukovníka zaradený do novo formovanej Luftwaffe, a po roku sa stal jedným z vedúcich na Technickom oddelení Ríšskeho ministerstva letectva. Táto práca, najmä kvôli množstvu byrokracie ho však neuspokojovala. 1. februára 1939 ho Göring vymenoval do funkcie Generalluftzeugmeister a o rok neskôr bol povýšený do hodnosti generálplukovníka.

Vo svojej funkcii dal 4. apríla 1940 písomný rozkaz na zošrotovanie oboch posledných nemeckých vzducholodí LZ 127 Graf Zeppelin a LZ 130 Graf Zeppelin II aj na odstrel haly pre tieto vzducholode na letisku Rhein-Main.

V posledných rokoch života bol Udet silne závislý od tabaku, alkoholu a pervitínu. Po neúspechu Luftwaffe v bitke o Britániu a následnom osočovaní zo strany Göringa a ďalších straníckych funkcionárov, ktorí sa pred Hitlerom pokúsili časť viny preniesť aj na Udeta, sa 17. novembra 1941 zastrelil. V liste na rozlúčku uviedol, že Göring je za jeho smrť zodpovedný. Jedným z dôvodov bolo aj poznanie dôsledkov, ktoré znamenal a pripravoval nacizmus pre celú Európu a útok na Sovietsky zväz. Hitler nariadil štátny pohreb, ale kvôli samovražde bol utajený. Verejnosti predložili hrdinskú verziu, podľa ktorej sa Udet zrútil pri skúšobnom lete s novo vyvíjaným lietadlom a na následky ťažkých zranení zomrel. Pochovali ho na Berlínskom cintoríne Invalidenfriedhof.

Pri ceste na Udetov pohreb zahynul vo Vroclave pri zrážke lietadiel Werner Mölders. Je pochovaný vedľa Udetovho hrobu.

Hrob Ernsta Udeta na Berlínskom cintoríne, za ním hrob Wernera Möldersa

• Ehrenkreuz
• Flugzeugführerabzeichen
• Flugzeugführer- und Beobachterabzeichen v zlate s briliantami
• Verwundetenabzeichen (1918) v striebre
• Železný kríž (1914) 2. a 1. triedy
• Königlicher Hausorden * Pour le Mérite
• Württembergisches Verdienstkreuz
• Železný kříž (1939) 2. a 1. triedy
• Rytiersky kríž Železného kríža (1939)

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ernst Udet.

• Biografia – heslovito
• Podrobnejší životopis

Portál letectvo Biografický portál