Rábska župa
Rábska župa resp. Rábska stolica resp. Rábsky komitát (iný názov komitátu:Ráb; maď. Győr vármegye) bola župa resp. stolica resp. komitát v Uhorsku.
Rábská župa | |||
Župa v Uhorsku | |||
|
|||
|
|||
Štát | Uhorsko | ||
---|---|---|---|
Súčasné štáty | Slovensko, Maďarsko | ||
Sídlo župy | Győr | ||
Rozloha | 1 527 km² | ||
Obyvateľstvo | 136 295 (1910) [1] | ||
- | 109 493 (1880) [2] | ||
Hustota | 89,3 obyv./km² | ||
Národnostné zloženie (1910)[3] |
Slováci 0,4 % Maďari 97,6 % Nemci 1,5 % | ||
Národnostné zloženie (1880)[2] |
Maďari 93,64 % Nemci 2,96 % Slováci 0,14 % Rumuni 0 % Rusíni 0 % Srbi a Chorváti 0,09 % Ostatní 0,02 % | ||
Náboženské zloženie (1910)[4] |
Rímskokatolícke 75,8 % Evanjelické a. v. 12,2 % Reformovaná k. c. 6,7 % Židovské 5,2 % | ||
| |||
Wikimedia Commons: Győr County | |||
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
| |||
Charakteristika
V súčasnosti 94 % územia župy leží v severozápadnom Maďarsku a 6 % na južnom Slovensku. Rábska župa susedila s Mošonskou, Prešporskou (Bratislavskou), Komárňanskou, Šopronskou a Vesprímskou župou. Rozloha župy bola v roku 1910 1 527 km².
Centrum
Hlavným mestom župy bol Ráb (Győr).
Dejiny
Rábsky komitát vznikol ako jeden z prvých v Uhorsku. V roku 1541 stolicu dobyli Turci, v roku 1598 oslobodená rakúskymi a uhorskými vojskami.
V roku 1918 (potvrdené Trianonskou zmluvou v roku 1920) sa časť župy ležiaca na ľavom brehu Dunaja stala súčasťou Česko-Slovenska, zvyšná časť župy na pravom brehu Dunaja (94 %) sa spojila s väčšinou Mošonskej župy (95 %) a malou časťou Bratislavskej župy (1,5 %) a vznikla župa Győr-Moson-Pozsony (Ráb-Mošon-Bratislava).
Po vzniku Česko-Slovenska sa z časti Komárňanskej, Ostrihomskej a Rábskej župy ležiacich na Slovensku vytvorila Komárňanská župa. Župana však menovala vláda, župy zostali len provizórnym riešením.
Od 1. 1. 1923 bolo župné usporiadanie na Slovensku zmenené, Rábska župa sa stala súčasťou Bratislavskej (veľ)župy. V roku 1928 boli župy zrušené. Počas 2. svetovej vojny boli obnovené (aj keď v zmenených hraniciach) a po 2. sv. vojne (roku 1945) úplne zrušené.
Po 2. svetovej vojne bola časť Rábskej župy ležiacej v Maďarsku spojená so Šopronskou župou a vytvorená župa Győr-Sopron (Ráb-Šopron). V roku 1990 bola premenovaná na župu Győr-Moson-Sopron (Rábsko-mošonsko-šopronská župa).
Okresy
Na začiatku 20. storočia (1910), bola Rábska župa rozdelená do týchto slúžnovských okresov:
- Ráb
- Tószigetcsilizköz (centrum mesto Ráb)
- Sokoróalja (centrum mesto Tét)
- Puszta (centrum mesto Györszentmárton, Rábsky sv. Martin, dnes premenované na Pannonhalma)
Municipiálne mesto:
Súčasnosť
V Maďarsku je územie bývalej Rábskej župy súčasťou Rábsko-Mošonsko-Šopronskej župy.
Na Slovensku územie bývalej Rábskej župy tvorí niekoľko obcí z dnešných okresov Dunajská Streda a Komárno.
Okres Dunajská Streda
- Baloň
- Čiližská Radvaň
- Gabčíkovo (len malá časť katastrálneho územia obce)
- Kľúčovec
- Medveďov
- Ňárad
- Pataš
- Sap
Referencie
- 1. Az összes lélekszám, .... In: A magyar szent korona országainak 1910. évi népszámlálása. : Első rész. A népesség főbb adatai községek és népesebb puszták, telepek szerint. Budapest : Magyar Kir. Központi Statisztikai Hivatal : Athenaeum Irodalmi és Nyomdai R.-társulat, 1912. Dostupné online. S. 12 – 13. (maď.)
- REISZ, László. A Magyar Társadalomtudományok Digitális Archívuma [online]. [Cit. 2014-09-24]. Dostupné online. (maď.)
- 6. A népség anyanyelve ... [6. Materinský jazyk obyvateľstva ...]. In: A magyar szent korona országainak 1910. évi népszámlálása. : Első rész. A népesség főbb adatai községek és népesebb puszták, telepek szerint. Budapest : Magyar Kir. Központi Statisztikai Hivatal : Athenaeum Irodalmi és Nyomdai R.-társulat, 1912. Dostupné online. S. 22 – 27. (maď.)
- 8. A népség vallása .... In: A magyar szent korona országainak 1910. évi népszámlálása. : Első rész. A népesség főbb adatai községek és népesebb puszták, telepek szerint. Budapest : Magyar Kir. Központi Statisztikai Hivatal : Athenaeum Irodalmi és Nyomdai R.-társulat, 1912. Dostupné online. S. 30 – 33. (maď.)