Česká vysočina
Česká vysočina (v geomorfológii) alebo Český masív (v geológii) je geomorfologická provincia, zaberajúca väčšiu časť Česka a siahajúca tiež do Nemecka, Rakúska a Poľska. Je to geologicky stará oblasť, tvorená prvohornými pohoriami, ktoré boli vystavené dlhodobej erózii. Ich najvyššie časti dnes tvoria prirodzené hranice Česka.
| Česká vysočina | |||
| Pohorie | |||
 Skalné útvary na Hutniczy Grzbiet | |||
| Štát | Česko, Nemecko, Poľsko, Rakúsko | ||
|---|---|---|---|
| Najvyšší bod | Sněžka | ||
| - výška | 1 602 m n. m. | ||
| Orogenéza/vrásnenie | Hercýnske vrásnenie | ||
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
| |||
Geografické vymedzenie
Na severe spadá Česká vysočina do Stredoeurópskej nížiny, na východe ju Moravské úvaly oddeľujú od Západných Karpát. Na juhu je zhruba ohraničená Dunajom, i keď v k nej v Rakúsku geologicky patria i niektoré výbežky na pravom brehu Dunaja - tzv. Žulovo-rulová vysočina. V Nemecku siahajú jeho horské celky až k sasko-bavorským hraniciam a do Durínska.
Geológia
Niektoré časti Českej vysočiny sú staré 350 až 500 miliónov rokov. Blízko Zwettlu dosahuje vek až 800 miliónov rokov. Česká vysočina vznikala v prvohorách v priebehu kaledónskeho a neskoršieho hercýnskeho vrásnenia, kedy sa najprv v silúre zrazili pevninské bloky Laurentie a Baltiky, čím vytvorili tzv. Lauráziu, ktorá sa neskôr v karbóne zrazila s Gondwanou, čím vznikol superkontinent Pangea. Vytvoril sa mimoriadne dlhý reťazec hôr, od Apalačských hôr cez dnešné Španielsko, Bretaň, francúzsky Centrálny masív a stredné Nemecko až do Česka. Vyklenuté horstvo bolo stovky miliónov rokov vystavené erózií.Toto horské pásmo bolo v kriede rozdelené novovzniknutým Atlantikom. V priebehu druhohôr v horstve došlo k rozsiahlej erózii, bolo zaplavené morom. Z tohto obdobia sa zachovali v oblasti Labe vrstvy pieskovcov, ílovcov a typických kremitých slieňovcov tzv. opúk. Tieto horniny dnes vypĺňajú českú kriedovú panvu. Následné alpínske vrásnenie, pri ktorom sa na Český masív z východu nasunuli Západné Karpaty a z juhu Východné Alpy, spôsobilo rozlámanie na rad menších krýh, z ktorých boli niektoré vyzdvihnuté - vznikli Krušné hory, Krkonoše a Šumava. Tomuto prejavu vzdialenej orogenézy sa tiež hovorí germanotypná tektonika. Na východe tiež došlo dôsledkom tlaku Západných Karpát k ohybu, čím vznikla takzvaná čelná karpatská predhlbeň a rad ďalších paniev, ktoré vyplnili jazerá a močiare. Tu vznikalo v priebehu treťohôr uhlie. Počas ľadových dôb v štvrtohorách zo severu do Krkonôš a Jeseníkov zasahoval kontinentálny ľadovec, ktorý výrazne zarovnal ich reliéf. Z oblasti Škandinávie doniesol tiež obrovské tzv. bludné balvany.
Referencie
- Vališ, J. a kolektív, 1991: Prírodopis 8, Slovenské pedagogické nakladateľstvo, Bratislava, s. 122 - 126
- Prociková, A. a kolektív, 1992: Školský lexikón. Slovenské pedagogické nakladateľstvo, Bratislava, s. 58
Ďalšie zdroje
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku na českej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).