Gemerské pásmo
Gemerské pásmo je štruktúrna zóna Západných Karpát, zahrnuje hlavne gemerikum, tvoriace tzv. gemerické antiklinórium a na ňom nasunuté alebo priľahlé jednotky, ktoré tvorí hlavne meliatikum a časti turnaika, ako aj časť silicika presunutá na sever od rožňavskej línie. Silicikum v gemerskom pásme buduje podstatnú časť severogemerického synklinória, kde tvorí Stratenskú hornatinu a Galmus[1]. V zjednodušených koncepciách stavby Západných Karpát je štruktúrne najvyšším pásmom alpínskej príkrovovej stavby[2]. Obyčajne sa však južne od neho kladie ešte meliatske pásmo a ďalšie.
Geológia Západných Karpát |
---|
Morfotektonické členenie |
Čelná karpatská priehlbina |
Flyšové pásmo |
Bradlové pásmo |
Pásmo jadrových pohorí |
Veporské pásmo |
Gemerské pásmo |
Meliatske pásmo |
Bükkské pásmo |
Bakonské pásmo |
Zemplínske pásmo |
Geologické superjednotky a rozhrania rôzneho rádu |
Oravikum • Váhikum • Peripieninský lineament • Tatrikum • Subtatranské príkrovy • Čertovická línia • Fatrikum • Veporikum • Lubenícko-margecianska línia • Gemerikum • Hronikum • Rožňavská línia • Silicikum • Meliatikum • Turnaikum • Bükkikum • Transdanubikum • Zemplinikum |
Paleogeografické termíny |
Valaiský oceán |
Čorštynská elevácia |
Váhický oceán |
Alcapa |
Meliatsko-halstattský oceán |
Pozri aj Geovedný portál |
Zrážka jednotlivých jednotiek pásma prebiehala po uzavretí Meliatského oceánu a presúvala sa generálne smerom na sever. Tento proces trval od vrchnej jury po spodnú kriedu.
Členenie
Stavbu gemerského pásma možno rozčleniť na niekoľko paralelných až laterálne sa zastupujúcich pásiem (generálne z juhu na sever)[3]:
- kojšovská zóna – najrozsiahlejšia časť, z juhu ohraničená mlynockou zlomovou zónou
- dobšinská zóna (niekedy označovaná ako hnilecká) – tvorí úzky pruh na severe pásma
- ochtinsko-črmelská zóna – tvorí dva oddelené pruhy v západnej (ochtinská) a východnej časti pásma (črmeľská)
- stratenská zóna – tvorená hlavne príkrovovými komplexmi silicika (stratenský príkrov), v Galmuse a Slovenskom raji, zo severu ohraničená muránskym zlomom
Horniny gemerského pásma vystupujú aj v podloží Košickej a Hornádskej kotliny.
Referencie
- KÚŠIK, D. Prehľad geologickej stavby územia Slovenskej republiky (Západné Karpaty) [online]. permonik.host.sk, [cit. 2008-08-21]. Dostupné online.
- Hók, J., Kahan, Š., Aubrecht, R., 2001. Geológia Slovenska. Univerzita Komenského, Bratislava, 43 s.
- Plašienka, D., 2006, Princípy regionalizácie geologickej stavby a ich aplikácia na oblasť Malých Karpát a Považského Inovca. in Kováč, M., Dubíková, K., Nové metódy a výsledky v geológii Západných Karpát. Zborník 2006, Univerzita Komenského, Bratislava, s. 51 – 56
Portál vedy o Zemi |