Fytogeografické členenie Slovenska

• oblasť panónskej flóry (panónska oblasť, Pannonicum) – t. j. Panónska panva
  • obvod pramatranskej xerotermnej flóry (Matricum)
    • Burda (okres)
    • Ipeľsko-rimavská brázda (okres)
    • Slovenský kras (okres)
  • obvod eupanónskej flóry xerotermnej flóry (Eupanonicum)
    • Záhorská nížina (okres)
    • Devínska Kobyla (okres)
    • Podunajská nížina (okres)
    • Košická kotlina (okres)
    • Východoslovenská nížina (okres)
• Oblasť západokarpatskej flóry (Carpaticum occidentale) – t. j. Západné Karpaty
  • obvod predkarpatskej flóry (Praecarpaticum)
    • Biele Karpaty (južná časť) (okres)
    • Malé Karpaty (okres)
    • Považský Inovec (okres)
    • Tribeč (okres)
    • Strážovské a Súľovské vrchy (okres)
    • Slovenské stredohorie (okres)
    • Slovenské rudohorie (okres)
    • Muránska planina (okres)
    • Slovenský raj (okres)
    • Stredné Pohornádie (okres)
    • Slanské vrchy (okres)
    • Vihorlatské vrchy (okres)
  • obvod flóry vysokých Karpát (obvod flóry centrálnych Karpát, Eucarpaticum) – t. j. Centrálne Karpaty
    • Fatra (okres)
      • Malá Fatra (Lúčanská Fatra) (podokres)
      • Malá Fatra (Krivánska Fatra) (podokres)
      • Veľká Fatra (podokres)
      • Chočské vrchy (podokres)
      • Nízke Tatry (podokres)
      • Tatry (delia sa na Západné Tatry, Vysoké Tatry a Belianske Tatry)(podokres)
      • Pieniny (podokres)
  • obvod flóry vnútrokarpatských kotlín (Intercarpaticum)
    • Turčianska kotlina (okres)
    • podtatranské kotliny (okres)
    • Liptovská kotlina (okres)
    • Spišské kotliny (Podtatranská a Hornádska kotlina) (okres)
  • obvod západobeskydskej flóry (Beschidicum occidentale)
    • Západobeskydské Karpaty (okres)
      • Biele Karpaty – severná časť (podokres)
      • Javorníky (podokres)
    • Západné Beskydy (okres)
  • obvod východobeskydskej flóry (Beschidicum orientale)
    • Spišské vrchy (okres)
    • Východné Beskydy (okres)
      • Šarišská vrchovina(podokres)
      • Čergov (podokres)
      • Nízke Beskydy (podokres)
• Oblasť východokarpatskej flóry (Carpaticum orientale) – t. j. Východné Karpaty
  • Bukovské vrchy (okres)

Podokresy sa môžu ďalej členiť na úseky (skupiny).

holarktis (oblasť)

• eurosibírska podoblasť
  • ponticko-panónska provincia
    • Pannonicum (obvod)
      • Matricum (pododvod)
      • Eupanonicum (pododvod)
  • stredoeurópska provincia
    • Carpaticum occidentale (obvod)
      • Praecarpaticum (pododvod)
      • Eucarpaticum (pododvod)
      • Intracarpaticum (pododvod)
      • Beschidicum occidentale (pododvod)
      • Beschidicum orientale (pododvod)
    • Carpaticum orientale (obvod)

Toto členenie je založené na hrubej priestorovej štruktúre lesnej vegetácie, ovplyvnenej geomorfologicko-klimatickými pomermi územia. Zohľadňuje sa aj potenciálna vegetácia. Vyzerá nasledovne:

• dubova zóna
  • horská podzóna
    • flyšová oblasť
    • kryštalicko-druhohorná oblasť
    • sopečná oblasť
  • nížinná podzóna
    • pahorkatinná oblasť
    • rovinná oblasť
• buková zóna
  • flyšová oblasť
  • kryštalicko-druhohorná oblasť
  • sopečná oblasť
• ihličnatá zóna

Oblasti sa ďalej členia na podoblasti – okresy – podokresy – obvody (pozri napr. túto mapu)[2]. Hranice okresov a podokresov zodpovedajú geomorfologickým celkom. Obvod je definovaný ako časť geomorfologických celkov, resp. na základe špecifík lokality.

Z horizontálneho hľadiska as rozlišujú nasledujúce stupne vegetácie (ktoré sa používajú aj všeobecnejšie ako výškové stupne biosféry):

• dubový stupeň – do 550/600 m
• bukový stupeň – do 1 250 m
• smrekový stupeň – do 1 600 m
• kosodrevinový stupeň
• alpínske lúky

Novšia obmena je takáto:

• dubový stupeň
• dubovo-bukový stupeň
• bukový stupeň
• bukovo-smrekový stupeň (s prímesou jedle)
• smrekový stupeň
• kosodrevinový stupeň
• alpínske lúky

Toto členenie Slovenska vychádza z floristického základu a historického vývoja rastlinných spoločenstiev (fytocenóz). Používa nasledujúce jednotky: trieda (formácia; lat. etea) – rad (lat. etalium) – zväz (lat. ion) – asociácia (lat. etum) – subasociácia (lat. etosum) – fácia.

Podľa takéhoto členenia boli na území Slovenska vyčlenené rady, ktoré predstavujú zvyšok pôvodných spoločenstiev (na mnohých územiach pôvodné spoločenstvá už zanikli) a zároveň indikujú podmienky na ktoré sú viazané:

• lesné spoločenstvá:
  • eurosibírske jelšové lesy
  • eurosibírske listnaté opadavé lesy
  • kyslé dubové lesy
  • vápnomilné a reliktné borovicové lesy
  • eurosibírske ihličnaté lesy
• vysokohorské spoločenstvá
  • spoločenstvá skál a skalných puklín
  • spoločenstvá skalných sutín
  • mačinové a kríčkové spoločenstvá – kvetnaté vysokohorské lúky
  • spoločenstvá snehových polí
  • spoločenstvá horských pramenísk a nív
• teplomilné spoločenstvá skál a skalných sutín
• slanomilná vegetácia
• vegetácia slatín a rašelinísk
  • spoločenstvá vrchoviskových rašelinísk
  • spoločenstvá prechodných rašelinísk a slatín
• vegetácia pieskov
• spoločenstvá vôd a močiarov