Vonkajšie Západné Karpaty

	Vonkajšie Západné Karpaty
	geomorfologická subprovincia
	Babia hora, najvyšší vrchol Vonkajších Západných Karpát
Štáty	Slovensko, Poľsko, Česko, Rakúsko
Regióny	Žilinský, Prešovský, Trenčiansky, Trnavský
Nadradená ; jednotka	Západné Karpaty
Susedné ; jednotky	Vnútorné Západné Karpaty; Vonkajšie Východné Karpaty; Viedenská kotlina; Vonkajšie karpatské zníženiny
Podradené ; jednotky	Juhomoravské Karpaty; Stredomoravské Karpaty; Slovensko-moravské Karpaty ; Západobeskydské podhorie; Západné Beskydy; Stredné Beskydy; Východné Beskydy; Podhôľno-magurská oblasť; Beskidy Zachodnie
Najvyšší bod	Babia hora
- výška	1 725 m n. m.
	Členenie Vonkajších Západných Karpát Členenie Vonkajších Západných Karpát
	Wikimedia Commons: Outer Western Carpathians
	Geografický portál

Vonkajšie Západné Karpaty je geomorfologická subprovincia Západných Karpát v Rakúsku, Česku, Poľsku a na Slovensku. Nachádzajú sa na západnej a severnej, teda vonkajšej strane Karpát. Najvyšší vrchol tejto časti Karpát je Babia hora (1 725 m n. m.).[1]

Delenie

K Vonkajším Západným Karpatom patria tieto geomorfologické celky:[2]

Juhomoravské Karpaty
Stredomoravské Karpaty
Slovensko-moravské Karpaty (Biele Karpaty, Javorníky, Myjavská pahorkatina, Považské podolie)
Západobeskydské podhorie (poľsky Pogórze Zachodniobeskidzkie)
Západné Beskydy (Moravsko-sliezske Beskydy, Turzovská vrchovina, Jablunkovské medzihorie)
Stredné Beskydy (Kysucké Beskydy, Kysucká vrchovina, Oravské Beskydy, Podbeskydská brázda, Podbeskydská vrchovina, Oravská Magura, Oravská vrchovina)
Východné Beskydy (Pieniny, Ľubovnianska vrchovina, Čergov)
Podhôľno-magurská oblasť (poľsky Onizenie Orawsko-Podhalańskie) (Skorušinské vrchy, Podtatranská brázda, Spišská Magura, Oravská kotlina, Levočské vrchy, Bachureň, Spišsko-šarišské medzihorie, Šarišská vrchovina)
poľské Beskidy Zachodnie v Poľsku označujú celý úsek pohoria od Západných po Východné Beskydy.

Geológia

Vonkajšie Západné Karpaty, v geologickej terminológii je ekvivalentom tohto pomenovania aj označenie externidy, polonidy alebo beskydikum tvoria dve odlišné pásma a v ich predpolí sa nachádza čelná predhlbeň. Vonkajšie tzv. flyšové pásmo tvoria prevažne vrchnokriedové až oligocenne príkrovy, tvorené turbiditnými morskými sedimentami, v ktorých sa striedajú prevažne pieskovce a ílovce, v menšej miere aj zlepence, tzv. flyš. Vnútornú časť, miestami prekrytú flyšom tvorí geologicky komplikované bradlové pásmo. Ide o komplikovanú tektonicky výrazne porušenú oblasť oddeľujúcu Vonkajšie a Centrálne Západné Karpaty. Pásmo nesie známky oboch oblastí. Najvýznamnejšie črty bradlového pásma sú eróziou vypreparované šošovky jurských až spodnokriedových vápencov, ktoré sú miestami tektonicky oddelené od svojho slienitého alebo flyšového obalu.

Referencie

mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2018-12-31]. Dostupné online.
KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava : Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2018-12-31]. Dostupné online.

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Vonkajšie Západné Karpaty

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Vnější Západní Karpaty na českej Wikipédii.

This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.

[1] mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2018-12-31]. Dostupné online.

[GCS-2] KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava : Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2018-12-31]. Dostupné online.