Reichswehr

Reichswehr (dosl. ríšska obrana) bol názov pre nemecké ozbrojené sily Weimarskej republiky v rokoch 1919 až 1935. Po podpise Versaillskej zmluvy v roku 1921 boli jej sily výrazne obmedzené. Reichswehr nahradil armádu Nemeckého cisárstva po porážke Nemecka v prvej svetovej vojne. Delil sa na Reichsheer (ríšsku armádu) o sile 100 000 mužov a Reichsmarine (ríšske námorníctvo) o sile 15 000 mužov.

vojnová vlajka Weimarskej republiky

Dejiny

Reichswehr vo svojej obmedzenej podobe vznikol po prestavbe nemeckých ozbrojených v dôsledku výsledkov Versailleskej zmluvy 1. januára 1921 (články 159 až 213 zmluvy). V rámci obmedzení bolo medzivojnovému Weimarskému Nemecku Versaillskou zmluvou zakázané vytváranie tankových síl, budovanie delostrelectva väčšieho kalibru ako 105 mm (u námorných diel to bolo 205 mm). Vojenské letectvo, ponorky a veľké bojové lode boli zakázané. Námorníctvo zostalo obmedzené na 6 lodí typu predreadnought, 6 ľahkých krížnikov, 12 torpédoborcov[1] a 12 torpédoviek.[2]

Príslušníci ozbrojených síl boli profesionálni vojaci, ktorí slúžili po dobu 12 rokov. Reichswehr tiež nemohol vytvoriť svoj generálny štáb, formálnou hlavou teda bol minister obrany (oficiálne nazývaný minister Reichswehru) a nie náčelník generálneho štábu. Generálny štáb fungoval v tajnosti od roku 1919 pod označením Truppenamt. V rokoch 1919 až 1926 bol jeho vedúcim generál Hans von Seeckt, ktorý trval na politickej nezávislosti Reichswehru. Von Seeckt sa zaslúžil o to, že do Reichswehru boli prijaté najlepšie dôstojnícke a poddôstojnícke kádre bývalej pruskej armády. Armáda mohla vďaka tomu byť kedykoľvek rozšírená, ak by to okolnosti vyžadovali, a napriek tomu by neutrpela jej kvalita.

Velenie armády v tajnosti porušovalo Versaillskú zmluvu už od začiatku svojej existencie. Armáda si ponechala aj niektoré časti výzbroje, ktoré mali byť podľa oficiálnych dohôd zlikvidované. Po dohodách s niektorými krajinami (najmä ZSSR) spolupracovala aj na výrobe nových zbraní (predovšetkým tankov) a výcviku (tankové sily a letectvo)[1]. Keďže budovanie leteckých síl nebolo povolené, Nemci budovali svoje civilné letectvo takým spôsobom aby v maximálnej miere využili vojenské kapacity tejto inak civilnej sféry. Mnoho neskorších vojenských pilotov Luftwaffe začínalo ako civilní letci Lufthansy alebo ako piloti klzákov pod záštitou nacistickej organizácie Hitlerjugend.

Po nástupe Adolfa Hitlera k moci bol Reichswehr roku 1935 premenovaný na Wehrmacht. Nová armáda sa potichu ale oficiálne začala voľne vymykať obmedzeniam pôvodnej Versailleskej mierovej zmluvy. Proti tejto činnosti západné demokratické mocnosti nikdy nezasiahli.

Referencie
  1. Tucker, S. C., Origins of the War. in Tucker, S. C. (Ed.), World War II A Student Encyclopedia. ABC Clio, Santa Barbara, 2005, s. 4
  2. HRBEK, Jaroslav. Velká válka na moři. 5 díl. Rok 1918. Praha : Libri, 2002. ISBN 80-7277-102-7. S. 185. (česky)

Iné projekty
  • Commons ponúka multimediálne súbory na tému Reichswehr

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Reichswehr na anglickej Wikipédii.

This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.