Vzácny plyn

Vzácny plyn (iné názvy: aerogén,[1] staršie inertný plyn[2]) je súhrnný názov pre chemické prvky 18. skupiny periodickej tabuľky chemických prvkov, tzn. pre hélium, neón, argón, kryptón, xenón, radón a oganesón.

Atómy vzácnych plynov majú 8 valenčných elektrónov (valenčná vrstva je ns² np⁶, elektrónová konfigurácia valenčnej vrstvy ns² np_x² np_y² np_z²), čo je úplný elektrónový oktet. Vzácny plyn je vždy posledným prvkom každej periódy, vonkajšia elektrónová vrstva je u nich kompletná. Najmä ľahšie vzácne plyny (hélium, neón, argón) sa preto vyznačujú mimoriadne nízkou schopnosťou vytvárať chemické zlúčeniny, táto vlastnosť sa nazýva inertnosť.^{[chýba zdroj]}

Vďaka tejto vlastnosti viaceré plyny tejto skupiny nachádzajú použitie v technike ako ochranná atmosféra pri rôznych technologických procesoch (napr. zváranie) alebo ako pracovná atmosféra v zariadeniach, kde by prítomnosť plynu ochotného reagovať s časťami zariadenia mohli ohroziť funkciu zariadenia (napr. žiarovka).^{[chýba zdroj]}

Využívali sa tiež ako pracovné plyny v reklamných výbojkách, pretože v elektrickom výboji emitujú rôzne sfarbené svetlo („neónky“).^{[chýba zdroj]}

Až do roku 1962 sa vzácne plyny pokladali za nereaktívne (inertné), keďže boli známe len ich klatráty, ale nie zlúčeniny. Vzhľadom na ich predpokladané nulové mocenstvo boli pôvodne zaraďované do samostatnej nultej skupiny. Prvou známou zlúčeninou bola kryštalická látka zloženia XePtF₆, ktorú pripravil Neil Bartlett v roku 1962.[3]

Všetky vzácne plyny sú zložené z nezlučiteľných atómov v plynnom, kvapalnom i tuhom skupenstve. Pri obyčajných podmienkach sú všetky v plynnom skupenstve, väčšina sa dá skvapalniť pri veľmi nízkych teplotách.[3]