Ľubomír Moravčík

V najvyššej súťaži debutoval 16. októbra 1983 proti Tepliciam. V drese Nitry odohral šesť sezón a stal sa najslávnejším hráčom pochádzajúcim spod Zobora. Po MS 1990 odišiel do francúzskeho Saint-Étienne. Tu bol považovaný za jedného z najlepších cudzincov v Ligue 1.[3] V roku 1996 St. Étienne zostúpil do druhej ligy a klub nemal dostatok financií na vyplatenie svojich hráčov, vrátane Moravčíka.[1] Prestúpil tak do korzického klubu SC Bastia, ktorý hrával Ligue 1. V roku 1998 utrpel ťažkú zlomeniu nohy, ktorá ho na dlhší čas vyradila z hry. V roku 1998 prestúpil do Nemecka, konkrétne do MSV Duisburg. Tu napriek solídnym výkonom[5] nebol Moravčík spokojný a po odohratí piatich ligových zápasov opustil klub. V tomto období dokonca rozmýšľal o ukončení kariéry.[1]

V tom istom roku však na podnet slovenského trénera Jozefa Vengloša podpísal zmluvu so slávnym škótskym veľkoklubom Celtic Glasgow. Jeho ligovým debutom bol zápas proti Dundee FC 7. novembra 1998.[6] Do pamäti fanúšikov Celticu sa zapísal už o tri týždne neskôr, keď v tradičnom a ostrosledovanom derby proti Rangers. Celtic vyhral v tomto zápase 5 – 1 a Moravčík bol vďaka svojmu výkonu a dvom streleným gólom hviezdou stretnutia.[7] Postupne sa tak Moravčík stal hviezdou mužstva a miláčikom tribún, známa bola jeho spolupráca s ďalšou legendou klubu Henrikom Larssonom.[1] V roku 2001 bol uvedený do Siene slávy Celticu. Kariéru ukončil v drese japonského klubu JEF United Ičihara.[2]

Vrchol reprezentačnej kariéry zažil Ľubomír Moravčík na MS 1990 v Taliansku. Nastúpil vo všetkých piatich zápasoch československého mužstva. V dôležitom štvrťfinálovom zápase proti Nemecku ho fauloval Pierre Littbarski v pokutovom území, ale rozhodca Kohl vylúčil pre svoju impulzívnu reakciu (vykopnutie kopačky) práve Moravčíka.[1][4] Po rozpade Česko-Slovenska sa stal spolu s Tittelom a Dubovským lídrom slovenského mužstva. Ako najskúsenejší hráč sa stal aj kapitánom. Za československú a slovenskú reprezentáciu nastúpil celkovo 79-krát a strelil 13 gólov. Viac štartov mal v čase Moravčíkovho odchodu zo Slovákov na konte iba Miroslav Karhan.

Po ukončení hráčskej kariéry sa z Moravčíka stal tréner. Viedol slovenský reprezentačný tím do 16 rokov. V jesennej časti sezóny 2008 – 09 bol trénerom prvoligového ViOn-u Zlaté Moravce.[8]

• Futbalista roka v Československu 1992
• Slovenský futbalista roka: 2001
• Futbalista desaťročia na Slovensku[9]
• Účastník MS 1990 v Taliansku
• Majster Škótska: 2001, 2002
• Škótsky pohár: 2001
• Pohár Intertoto UEFA: 1997

• Profil na stránke transfermarkt.de (po nemecky)