Martin Hojsík

Mgr. Martin Hojsík (* 27. január 1977, Bratislava) je slovenský politik, aktivista, poslanec Európskeho parlamentu a odborník na životné prostredie. V Európskom parlamente je členom politickej skupiny Renew Europe (Obnovme Európu).[1] V roku 2020 ho politický týždenník Politico vo svojej sérii článkov Changemakers označil ako jedného z europoslancov, ktorí budú hlavnými lídrami pozitívnych zmien v boji proti pesticídom[2] a objavil sa na ich rebríčku „20 europoslancov, ktorých sa v roku 2020 oplatí sledovať“.[3] Pôsobí tiež ako člen predsedníctva mimoparlamentného politického hnutia Progresívne Slovensko so zameraním na životné prostredie a trvalú udržateľnosť.

Martin Hojsík
slovenský politik a odborník na životné prostredie
Poslanec Európskeho parlamentu
V úrade
2019 – 2024
Biografické údaje
Narodenie27. január 1977 (43 rokov)
Bratislava, ČSSR
Politická stranaProgresívne Slovensko
Alma materPrírodovedecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave
Profesiapolitik a aktivista
Národnosťslovenská
Odkazy
Martin Hojsík
(multimediálne súbory)
 Politický portál
 Biografický portál

Bol programový riaditeľ a člen predstavenstva medzinárodnej dobročinnej organizácie FOUR PAWS. V minulosti pracoval na globálnych kampaniach zameraných na zmenu správania korporácii a verejných politík pre ActionAid International, Greenpeace International a komunikačných kampaniach pre národné kancelárie Greenpeace.[4]

Vyštudoval genetiku na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Je aktivistom v oblasti životného prostredia a sociálnych hnutí od roku 1993.[5]

Život

Narodil sa v Bratislave, kde aj vyrastal. Navštevoval Gymnázium Vazovova. Po maturite nastúpil na štúdium na Univerzite Komenského. Počas svojej kariéry environmentálneho odborníka pracoval a žil vo viacerých krajinách, ako napríklad Holandsko, Juhoafrická republika, Thajsko, a Rakúsko.

Okrem slovenčiny ovláda 4 ďalšie svetové jazyky - češtinu, ruštinu, angličtinu a nemčinu.

Vzdelanie a kariérne začiatky

V rokoch 1995 – 2001 vyštudoval genetiku na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave.[6] V magisterskej práci sa venoval významu vybraných chemomutagénov na dediferenciáciu, kalogenézu, organogenézu a génovú expresiu u podzemnice olejnej (Arachis hypogaea L.). Je držiteľom certifikátu zo Schumacher College so zameraním na líderstvo a tímovú prácu.[4]

Pôsobenie v Greenpeace

Veľkú časť svojho života zasvätil Greenpeace, medzinárodnej neziskovej organizácii na ochranu životného prostredia. Pôsobil v ňom necelé dve dekády, a to od roku 1995 až do 2013. Najprv v rokoch 1995 – 1997 pôsobil ako externý vedúci projektov v Greenpeace Česko-Slovensko týkajúcich sa energetickej účinnosti, kde mal na starosti komunikáciu s médiami, logistiku  a koordináciu dobrovoľníkov. Od roku 2001 pracoval pre Greenpeace Central and Eastern Europe, kde okrem iného organizoval kampane proti toxínom v strednej a východnej Európe a pomáhal so zakladaním regionálnych sídiel Greenpeace v Poľsku a Maďarsku.[7] Venoval sa témam politík životného prostredia, implementácii Aarhuskeho dohovoru a znečisteniu vodných tokov Dunaja.[8]

V rokoch 2005 – 2009 pracoval ako aktivista pre Greenpeace International, kde sa venoval kauzám ako nelegálny vývoz elektoodpadu do Ázie (Čína, India, Pakistan) a Afriky (Ghana, Nigéria), ako aj trénovaniu dobrovoľníkov a plánovaniu a spravovaniu rozpočtov.[9] Od roku 2009 do januára 2013 mal na starosti vedenie vodohospodárskeho projektu Greenpeace International so sídlom v Holandsku. V tejto pozícii vytváral viacročnú stratégiu Greenpeace Detox kampane. V rokoch 2011 a 2012 viedol Greenpeace Shop Window. V Greenpeace International pracoval taktiež ako poradca pre kampane a viedol školenia v tejto oblasti.

Pôsobenie v ActionAid International

V rokoch 2013 – 2015 pôsobil v organizácii ActionAid International so sídlom v Johannesburgu. Viedol a manažoval Tax Power Multi Country Campaign, ktorá sa zameriavala na propagovanie zmeny daňových zákonov v rozvojových krajinách.[4] Koordinoval komunikáciu s občianskymi iniciatívami, odborovými organizáciami, tvorcami politík, a medzinárodnými inštitúciami.

Pôsobenie vo FOUR PAWS

Od roku 2015 pôsobil ako vedúci programu a člen výkonnej rady v organizácii FOUR PAWS, ktorá sa zaoberá právami zvierat a snaží sa odstraňovať násilie na zvieratách, v ktorej mal na starosti organizáciu a realizáciu projektov.[4] Venoval sa napríklad kampani na pomoc medveďom, súčasťou ktorej bolo aj založenie útočísk pre medvede, ktoré sú napriek zákazom často udržiavané v nevhodných podmienkach.[10]

Politická činnosť

Martin Hojsík sa začal politicky angažovať už v roku 2000 ako člen komisie na spravovanie malých grantov na Ministerstve životného prostredia SR. V rokoch 2002 – 2006 bol členom poradného výboru enviromentálnej komisie Národnej rady Slovenskej Republiky. Ako člen národného konventu SR o EÚ sa v roku 2004 venoval koordinácii kampane zameranej proti toxickým chemikáliám. V rokoch 2003 – 2004 sa ako člen Národnej koordinačnej komisie pre počiatočnú pomoc Slovenskej republike pri plnení záväzkov vyplývajúcich zo Štokholmského dohovoru o pretrvávajúcich organických znečisťovateľoch (POPs).[11] V roku 2015 bol členom reprezentácie Slovenskej Republiky na tretej Medzinárodnej konferencii OSN o financovaní vývoja. V roku 2016 vstúpil do predstavenstva OZ Progresívne Slovensko, od roku 2018 je členom rovnomenného hnutia Progresívne Slovensko.[12] V roku 2019 kandidoval do Európskeho parlamentu na koaličnej kandidátke mimoparlamentného hnutia Progresívne Slovensko (PS) a strany Spolu – občianska demokracia.

PCB látky na Zemplíne

Vo februári 2020 ostro kritizoval nečinnosť slovenskej vlády pri riešení chemického znečistenia PCB látkami na Zemplíne a legálnosti prevádzky Odkaliska Poša. Hojsík tvrdí, že aj keď sa v 70. rokoch zistilo, že PCB sú toxické,a západné krajiny zastavili ich produkciu, na Zemplíne sa ich produkcia ešte zvýšila. Slovensko malo ako členská krajina Európskej únie zlikvidovať všetky PCB látky do roku 2010. Vlani štátny orgán zdokumentoval v Chemku Strážske 504 ton PCB, z mnohých sudov obsah vytekal [13].

Výskumy z oblasti ukázali, že zvýšenými hladinami PCB môžu byť narušené funkcie štítnej žľazy a vývoj u detí. Poškodzujú endokrinný, reprodukčný a imunitný systém, ale takisto pôsobia toxicky na nervový systém. Ide o pravdepodobný ľudský karcinogén. Kvôli znečisteniu tiež bolo obyvateľom Zemplína štátnou správou odporúčané nekonzumovať domáce živočíšne potraviny, nejesť mäso ulovených zvierat a rýb. Jeden z odhadov znie, že v oblasti žije vyše 23-tisíc ľudí, u ktorých boli prekročené kritické limity pre expozíciu PCB látkami. V spolupráci s Právnickou fakultou v Trnave odovzdal právnu analýzu, ktorá má ľuďom pomôcť žiadať finančné odškodné.[14]

Pesticídy a ochrana včiel

Podľa Hojsíka za úhyn včiel nezodpovedá iba klimatická kríza, šírenie inváznych nepôvodných druhov, či degenerácia ich prirodzeného životného prostredia, ale aj množstvo nebezpečných pesticídov, ktoré sa používajú najmä v poľnohospodárstve. Tie včelám dlhodobo znižujú ich životaschopnosť a plodnosť, v dôsledku čoho zmizlo takmer 37 % včelích druhov a obrovské množstvo iných opeľovačov.[15] Vystúpil v Európskom parlamente s iniciatívou, ktorej cieľom je, aby sa v poľnohospodárstve celej Európskej únie mohli používať len také chemické látky, ktoré preukázateľne nemajú žiadny negatívny dosah na včely a ich zdravie.[16]

V októbri 2019 vyzval Slovenskú vládu, aby aktívne zakročila proti používaniu nebezpečných pesticídov a spustil petíciu na záchranu včiel s headlinom "ochranou včiel chránime seba". Odhady totiž tvrdia, že ak včely vyhynú, zmizne asi 80 percent kvitnúcich a iných kultivovaných druhov rastlín, keďže celé spektrum plodín vrátane jabĺk, citrusov, paradajok, mrkvy, tekvice, uhoriek či slnečníc závisí od opeľovacej činnosti včelami.[17]

Práva zvierat

Ako bývalý programový riaditeľ a člen predstavenstva organizácie FOUR PAWS, ďalšou z oblastí, v ktorej sa Martin Hojsík aktívne angažuje, sú práva zvierat a ich ochrana.

Jednou z pálčivých tém sú takzvaní „pašeráci krutosti“, teda siete organizovaného zločinu, ktoré nelegálne a vo veľkom obchodujú so šteňatami a mačkami. Tie sú často odobraté matkám príliš skoro a chované v zlých podmienkach bez riadnej vakcinácie. Vo februári 2020 Európsky parlament veľkou väčšinou schválil Hojsíkovu rezolúciu o nelegálnom obchode s domácimi zvieratami. Tá zaväzuje Európsku komisiu, aby prijala opatrenia, ktoré zamedzia nelegálnemu obchodu a cezhraničnému pašovaniu domácich zvierat naprieč krajinami EÚ.[18] Presadzoval v nej povinnú registráciu chovateľov a prepojené systémy registrácie a identifikácie zvierat medzi jednotlivými krajinami Únie.[19]

Spolupracoval tiež na petícii EUROPE’S SECOND-CLASS TIGERS proti medzinárodnému obchodu s tigrami a tigrími výrobkami, akými sú tigrí bujón, šperky z kostí, či tradičná medicína využívajúca časti ich tiel.[20] Kritizoval, že zatiaľ čo divoké tigre sú chránené zákonom, tie v zajatí častokrát nie, a že štátom chýbajú podstatné informácie o chovateľoch, počte tigrov nachádzajúcich sa na ich území a podmienkach, v ktorých žijú.[21]

Klimatická núdza a Zelená obnova

Jednou z tém, ktorej sa Hojsík venuje na Slovensku aj v Európskom parlamente, je klimatická kríza. Niekoľkokrát kritizoval vládu a envirorezort, že napriek tomu, že klimatické zmeny majú veľký vplyv na budúcnosť Slovenska a planéty, sú ich kroky nedostačujúce.[22]

Zastáva názor, že vyhlásenie klimatickej núdze a „zavedenie právne záväznej emisnej brzdy s cieľom zníženia emisií skleníkových plynov o 65 percent do roku 2030“ musia byť samozrejmosťou.[23] Upozornil na možné dôsledky klimatickej krízy, ktoré Slovensko môže zasiahnuť, akými sú napríklad strata štyroch ročných období, nedostatok potravín, či extrémne výkyvy počasia, suchá, a tornáda. Presadzuje tiež, aby sa namiesto zaužívaného termínu "uhlíková neutralita" používal radšej výraz "klimatická neutralita", pretože je inkluzívnejší a spadajú pod neho okrem uhlíka aj všetky skleníkové plyny.

Zelená obnova

V apríli 2020 spustil petíciu za Zelenú obnovu ako spoločnú reakciu na klimatickú núdzu a záchranu ekonomiky a priemyslu po pandémii koronavírusu COVID-19. Základnou ideou Zelenej obnovy je, že po kríze spôsobenej koronavírusom by sa namiesto finančnej podpory priemyslov, ktoré znečisťujú planétu a prispievajú ku klimatickej kríze, malo investovať do rozvoju zelenej ekonomiky.[24] Mimo iných záväzkov v nej bola vláda vyzvaná, aby sa nové zákony posudzovali vždy aj z hľadiska životného prostredia, aby sa zlepšil systém recyklácie odpadu a spracovania bioodpadu a aby sa investovalo namiesto automobilovej dopravy do hromadnej a cyklodopravy. Za podstatné kroky tiež Hojsík považuje ekologickú obnovu budov a vytvorenie tzv. "zelených námestí" bez betónu.

Pôsobenie v Európskom parlamente

Dňa 25. mája 2019 získal jeden zo 14 slovenských poslaneckých mandátov vo voľbách do Európskeho parlamentu. Bol zvolený za koalíciu progresívne Slovensko a Spolu – Občianska demokracia. Od voličov získal 27 549 preferenčných hlasov.[25] V rámci svojho pôsobenia má otvorené poslanecké kancelárie v Bratislave a v Bruseli.

V Európskom parlamente je členom politickej frakcie Obnovme Európu (Renew Europe). Je členom výboru ENVI (životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín), a náhradníkom vo výboroch ITRE (priemysel, výskum a energetika)  a BUDG (rozpočet). Jeho prioritami sú klimatická zmena,[26] ochrana biodiverzity a zvierat,[27] regulácia nebezpečných chemických látok, a presadzovanie bezpečných a zdravých potravín.[28]

Vo februári 2020 Európsky parlament veľkou väčšinou schválil Hojsíkovu rezolúciu o nelegálnom obchode s domácimi zvieratami, najmä mačiek a psov. Tá zaväzuje Európsku komisiu, aby prijala opatrenia, ktoré zamedzia nelegálnemu obchodu a cezhraničnému pašovaniu domácich zvierat naprieč krajinami EÚ.[18] Predtým sa mu tiež podarilo presadiť projekty na ochranu včiel a zníženie používania nebezpečných pesticídov, ktoré majú krátkodobé alebo dlhodobé negatívne účinky na včely a včelie kolónie.[29]

Výsledky a ocenenia

V roku 2020 ho politický týždenník Politico vo svojej sérii článkov „Changemakers“ vyhlásil za „neúnavného bojovníka proti pesticídom a iným toxickým chemikáliám“[30] a v rebríčku[3] ho označili ako jedného z europoslancov, ktorých sa oplatí sledovať, a ktorí budú hlavnými lídrami pozitívnych zmien. Vyzdvihli najmä jeho ambiciózne ciele na zníženie používania pesticídov, ktoré majú neblahé dôsledky na včely a iné opeľovače.[3]

Publikácie

Počas svojho pôsobenia v Greenpeace Intenrnational spolupracoval na mnohých publikáciách týkajúcich sa znečistenia životného prostredia:

  • Toxic Threads: Putting Pollution on Parade. How textile manufacturers are hiding their toxic trail (2012)
  • Toxic Threads: The Big Fashion Stitch Up (2012)
  • Dirty Laundry: Unravelling the corporate connections to toxic water pollution in China (2011)
  • Cleaning up our Chemical Homes - Changing the market to supply toxic-free products (2007)

Report z roku 2007 sa zaoberal spoločnosťami v Chemical Home databáze. Hodnotil aký pokrok dosiahli pri odstraňovaní škodlivých látok v ich výrobkoch a nahrádzaní toxických látok inými alternatívami. Zvyšné štúdie sa venujú problematike textilného priemyslu a jeho negatívnych dôsledkov. Správa z roku 2011 "Špinavá bielizeň" sa zameriava na problém toxického znečistenia vody v dôsledku uvoľňovania chemikálií textilným priemyslom v Číne. V štúdii z roku 2012 sa preukázala široká škála nebezpečných látok v odpadových vodách z komunálnych čistiarní v dvoch priemyselných zónach v Číne, ako aj v neďalekej rieke po ekologickej havárii.

Referencie
  1. Poslanci EP : Martin HOJSÍK [online]. Európsky parlament, [cit. 2020-03-19]. Dostupné online.
  2. WAX, Eddy. 5 people putting pesticides on the agenda [online]. POLITICO, 2020-02-13, [cit. 2020-04-15]. Dostupné online.
  3. DE LA BAUME, MAÏA. 20 MEPs to watch in 2020. Politico, 13.1.2020. Dostupné online [cit. 2020-03-17].
  4. HOJSÍK, Martin. LinkedIn [online]. [Cit. 2020-04-15]. Dostupné online.
  5. progresivne.sk [online]. [Cit. 2020-03-17]. Dostupné online.
  6. Martin Hojsík In: Osoby, ktoré získali titul na UK [online]. Bratislava : Univerzita Komenského, [cit. 2020-03-19]. Dostupné online.
  7. Domov [online]. Martin Hojsík, [cit. 2020-03-17]. Dostupné online.
  8. SZALAI, Pavol. euractiv.sk [online]. 2019-07-22, [cit. 2020-03-17]. Dostupné online.
  9. Domov [online]. Martin Hojsík, [cit. 2020-03-17]. Dostupné online.
  10. Help for Bears [online]. FOUR PAWS International, [cit. 2020-03-17]. Dostupné online. (po anglicky)
  11. Počiatočná pomoc Slovenskej republike pri plnení záväzkov, vyplývajúcich zo Štokholmského dohovoru o perzistentných organických látkach (POPs) [online]. 24. máj 2002, [cit. 2020-03-17]. Dostupné online.
  12. Progresívne Slovensko [online]. progresivne.sk, [cit. 2020-03-17]. Dostupné online.
  13. A.S, Petit Press. Europoslanec: Východ Slovenska je pri zamorení PCB látkami svetový unikát [online]. dolnyzemplin.korzar.sme.sk, [cit. 2020-04-17]. Dostupné online.
  14. Martin Hojsík: Na Zemplíne sme svedkami obrovského zlyhania štátu a jeho predstaviteľov [online]. EuropskeNoviny.sk, 2020-02-25, [cit. 2020-03-19]. Dostupné online.
  15. Pomôžte mi ochrániť naše včely [online]. Petície | Martin Hojsík, [cit. 2020-04-24]. Dostupné online. (po anglicky)
  16. HOJSÍK, Martin. Ochranou včiel chránime seba [online]. Denník N, 2019-11-13, [cit. 2020-04-17]. Dostupné online.
  17. HOJSÍK, Martin. Ochranou včiel chránime seba [online]. Denník N, 2019-11-13, [cit. 2020-04-17]. Dostupné online.
  18. Európsky parlament schválil rezolúciu europoslanca Hojsíka o nelegálnom obchode s domácimi zvieratami [online]. EuropskeNoviny.sk, 2020-02-12, [cit. 2020-03-19]. Dostupné online.
  19. A.S, Petit Press. Pašeráci krutosti – skutočne európske riešenie slovenského problému [online]. blog.sme.sk, [cit. 2020-04-24]. Dostupné online.
  20. ‘Europe’s second-class tigers’ [online].
    1. RuthlessTrade, [cit. 2020-04-24]. Dostupné online. (po anglicky)
  21. Kráľ tigrov v Európe? Komerčný obchod s týmito zvieratami prekvitá, Slovensko nie je výnimkou [online]. Noizz.azet.sk, 2020-04-22, [cit. 2020-04-24]. Dostupné online.
  22. A.S, Petit Press. Ministerstvo životného prostredia pri plnení základných úloh zlyhalo, myslí si Hojsík [online]. domov.sme.sk, [cit. 2020-04-15]. Dostupné online.
  23. A.S, Petit Press. Klíma by mala byť v centre záujmu [online]. komentare.sme.sk, [cit. 2020-04-15]. Dostupné online.
  24. HOJSÍK, Martin. Slovensko potrebuje po korone zelenú obnovu [online]. Denník N, 2020-04-02, [cit. 2020-04-15]. Dostupné online.
  25. Výsledky volieb do Európskeho parlamentu [online]. europarl.europa.eu, [cit. 2020-03-17]. Dostupné online.
  26. Martin Hojsík: Vyzývam premiéra Pellegriniho, aby sa zaviazal podporiť zvýšenie budúcoročného rozpočtu na ochranu klímy [online]. EuropskeNoviny.sk, 2019-09-13, [cit. 2020-03-17]. Dostupné online.
  27. Európsky parlament urobil významný krok k zastaveniu obchodu so zvieratami [online]. StartItUp.sk, 2020-02-15, [cit. 2020-03-17]. Dostupné online. (po anglicky)
  28. Európsky parlament schválil celoeurópsku iniciatívu europoslanca Martina Hojsíka [online]. EuropskeNoviny.sk, 2019-09-05, [cit. 2020-03-17]. Dostupné online.
  29. REDAKCIA/LH, Martin Hojsík. Martin Hojsík o rozpočte EÚ: Podarili sa mi presadiť aj projekty na ochranu včiel [online]. www.noviny.sk, [cit. 2020-03-19]. Dostupné online.
  30. TASR. Hojsíka nazvali neúnavným súperom v boji proti pesticídom. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2020-02-17. Dostupné online [cit. 2020-03-19]. ISSN 1335-4418.

Externé odkazy
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.