Ťačiv

Ťačiv (hist. slovenský názov Tačovo[1]; ukr. Тячів; rusín. Тячево Ťačevo; maď. Técső; nem. Teutschau; rum. Teceu Mare) je mesto ležiace v Marmarošskej kotline na pravom brehu Tisy na Ukrajine. Podľa sčítania obyvateľstva (2001) má 9 800 obyvateľov, z čoho štvrtinu tvoria Maďari.

Ťačiv
(Тячів)
Ťačevo
mesto
Vlajka
Erb
Oficiálny názov: Тячів – Ťačiv
Štát Ukrajina
Región Zakarpatská oblasť
Okres Ťačivský rajón
Rieka Tisa
Súradnice 48°00′00″S 23°34′00″V
Obyvateľstvo 9,519 (2001)
Hustota 1 839,78 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1329
Časové pásmo VEČ (UTC+2)
 - letný čas VELČ (UTC+3)
PSČ 90500
Predvoľba tel. čísel (+380) 3134
Poloha obce v rámci Ukrajiny
Poloha obce v rámci Ukrajiny
Webová stránka: http://www.tyachiv.org.ua
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
Geografický portál

Ťačiv sa nachádza v blízkosti rieky Tisa. Rieka mesto viackrát zaplavila. Najväčšia zaznamenaná povodeň prišla v roku 1970, keď sa Tisa rozliala do výšky striech počas dvoch hodín. Veľkej vode padol za obeť aj železný most do Rumunska. Úrady doteraz zvažujú výstavbu nového mosta.

Názov mesta

Názov Ťačiv má svoje korene najskôr v nemeckom označení Teutschau, teda „Nemecká paseka“.

Dejiny

Ťačiv založili pravdepodobne osadníci zo Saska v 11. storočí. Prvé písomné zmienky dokladajú Ťačiv (spoločne s Chustom a Marmarošskou Sihoťou) titulom kráľovského mesta so všetkými zodpovedajúcimi privilégiami, ďalšie pribúdali aj v nasledujúcich rokoch.

V roku 1514 sa obyvatelia Ťačiva aktívne zapojili do maďarského protifeudálneho povstania. Po jeho potlačení bol Ťačiv označený ako buričské mesto a následne bol vyplienený.

V ďalších rokoch bol osud mesta rovnaký ako celej Podkarpatskej Rusi. Po 2. svetovej vojne sa menšia časť mesta na pravom brehu Tisy ocitla pod rumunskou správou.

Partnerské mestá

Referencie

Iné projekty

  • Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ťačiv

Externé odkazy

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Ťačiv na českej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).

This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.