Bieli Chorváti

Bieli Chorváti boli slovanský kmeň spomínaný v kronikách včasného stredoveku, ktorého časť sa začiatkom 7. storočia údajne sčasti presunula do dnešného Chorvátska na pozvanie byzantského cisára Hérakleia[1] a vytvorila základ dnešného južnoslovanského etnika Chorvátov, kým druhá časť ostala na severe a postupne tam splynula s ostatným obyvateľstvom.

Jeho skutočná poloha či pozadie je veľmi nejasné. Predovšetkým je nejasné, či/nakoľko súvisí s Charvátmi zo severných Čiech a s východoslovanskými podnesterskými Chorvátmi (pozri rozlišovaciu stránku Chorváti (rozlišovacia stránka)).

Existujú v zásade tieto hlavné dohady o lokalizácii Bielych Chorvátov:

  • a) východné Česko, Sliezsko, severné Slovensko/Malopoľsko (napr. podľa Ľ. Havlíka 1961 žili Bieli Chorváti iba v Sliezsku, podľa P. Ratkoša 1965 a Ruttkaya 1991 v Sliezsku, Vislansku a možno aj severnom Slovensku)
  • b) horné Povislie / rieka San
  • c) severné Česko (napr. podľa Labudu, ktorý explicitne tvrdí, že lokalizácie vo Vislansku je nesprávna) – tu ide zrejme o identifikáciu s Charvátmi
  • d) horné Podnestersko – tu ide o identifikáciu s podnesterskými (východoslovanskými) Chorvátmi
  • e) Podkarpatská Rus (napr. podľa Magocsiho[2]) – túto teóriu podporujú aj posledné výskumy DNA, štúdia z roku 2009 zistila príbuznosť v DNA medzi Rusínmi a Chorvátmi z ostrova Krk, obe skupiny majú najvyššie percentuálne zastúpenie haplogroup I (11.3%) v Európe[3] a [4]

Existujú aj rôzne kombinácie uvedených lokalizácií. Najbežnejšia je tá, že to bol pôvodne jeden z kmeňov v slovanskej pravlasti (medzi Vislou a Dneprom), neskôr sa odtiaľ rozšírili na západ (Visla, Čechy) a na juh (Podkarpatská Rus), resp. v závislosti od teórie iba jedným z uvedených smerov (napr. podľa Magocsiho sa v 6. a 7. storočí presunuli do horného Podnesterska a Podkarpatskej Rusi). Iná možnosť je, že ich pôvodné územie je Podnestersko (podnesterskí Chorváti), odkiaľ prenikli v (?) 6. storočí na západ (Sliezsko, východné Čechy) a okolo 7. storočia do blízkej Podkarpatskej Rusi.

Bielych Chorvátov (nech už sídlili kdekoľvek) začiatkom 7. storočia pozval byzantský cisár na juh, a tak sa časť z nich usadila v Ilýrii, v dnešnej Dalmácii, kde dokonca v 10. storočí založili vlastné kráľovstvo (kráľ Tomislav), títo Chorváti sa podieľali na etnogenéze chorvátskeho a bosnianskeho národa. Ostatní ostali na severe. Severných (Bielych) Chorvátov zachované kroniky najčastejšie spomínajú v 10. storočí. V 10. storočí sa tiež hypotetické územia severných (Bielych) Chorvátov stali postupne súčasťou štátov Krajiny českej koruny, Poľska, Kyjevskej Rusi a Uhorska.

Referencie
  1. DVORNÍK, František. Byzantské misie u Slovanů. Preklad Vladimír Vavřínek. Vyd. 1. Praha : Vyšehrad, 1970. 393 s. (Historica.) S. 27. (po česky)
  2. MAGOCSI, Paul Robert. Národ znikadiaľ: ilustrovaná história karpatských Rusínov. 1. vyd. Prešov : Rusín a Ľudové noviny, 2007. 116 s. ISBN 978-80-88769-80-4. S. 30.
  3. 6/53 in Lemkos, . S. 43–58. DOI:10.1353/hub.0.0048
  4. 15/133 in Frequencies of mtDNA haplogroups in southeastern Europe--Croatians, Bosnians and Herzegovinians, Serbians, Macedonians and Macedonian Romani. Collegium antropologicum, 2004, s. 193–8. PMID 15636075.
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.