František Lydie Gahura

• 1902 – 1910 vyštudoval meštiansku školu a v Uherskom Hradišti sa vyučil štukatérskemu remeslu
• 1910 – 1914 študoval na Umělecko-priemyslovej škole v Prahe modelovanie u J. Drahoňovského
• 1914 – 1917 štúdium architektúry u J. Plečnika
• 1919 – 1923 pokračoval v štúdiu architektúry na Akadémii výtvarných umení u J. Kotěry

Hneď po ukončení štúdií bol Gahura zamestnaný na stavebnom oddelení firmy Baťa, kde pracoval do roku 1946. Do histórie vstúpil najprv ako sochár. K jeho raným dielam patrí socha J. A. Komenského a v roku 1920 sochy F. Bartoše a B. Němcovej. Až s určitým oneskorením sa začal uplatňovať ako architekt a urbanista. Na jeho schopnosti upozornil Tomáša Baťu, práve jeho profesor J. Kotěra, keď projektoval záhradnú obytnú štvrť pre zamestnancov továrni. V Gahurovej tvorbe sa spájal cit umelca s racionalizmom architekta-inžiniera, pripraveného plniť výtvarné idey v architektonickej praxi, ale aj teoreticky domýšľať a to vo všeobecnejšej rovine a riešiť aktuálne estetické problémy.

Keď v roku 1923 profesor Kotěra zomrel, zadal Baťa Gahurovi projekt dokončiť. Tak vznikol prvý čiastočný zastavovací plán zlínskej obytnej štvrti Letná a Tomáš Baťa v ňom našiel ideálneho partnera pre svoje zámery. Gahura postupne nakreslil zastavovacie plány ďalších zlínskych záhradných štvrtí. Vrcholom jeho urbanistickej tvorby bol Regulačný plán Veľkého Zlína z roku 1934, ktorý si udržal kontinuitu až do dnešných dní. Zaoberal sa celým Zlínskym regiónom. Bol autorom taktiež celej rady účelových stavieb.

V technickom rozvoji stavebníctva hľadal nový estetický výraz architektúry. Zaviedol zlínsky monolitický železobetónový skelet 6,15 x 6,15 so stĺpikmi kruhového prierezu a s výplňou z režných tehál, ktorý sa stal typizovanou konštrukčnou formou Zlína. V tridsiatich rokoch bol vymenovaný mestským architektom mesta Zlín, kde uskutočnil radu urbanistických projektov ako napr. projekt mestského centra (1937 – 1941). Jeho teoretická práca bola zavŕšená knihou Estetika architektúry (1943). Príkladom Gahurovho architektonického poňatia je budova dnešného Domu umenia (1932). V roku 1946 (po nútenom odchode zo Zlína) odišiel do Brna, kde pracoval ako zemský projektant a na sklonku života pracoval vo Výzkumnom ústave architektúry ako vedecký pracovník. V priebehu života získal veľa domácich a medzinárodných ocenení. F. L. Gahura spolu s V. Karfíkom boli zakladatelia zlínskej urbanistickej a architektonickej tradície.

• 

  Radnica, Zlín
  Radnica, Zlín, 1920 – 23
• Obytné štvrte zamestnancov závodu Baťa, Zlín, 1923
• Extrahárňa a sklad triesiel pre Baťovu továreň, Zlín, 1924
• Situačný plán Baťových závodov, Zlín, 1925
• niektoré továrenské budovy závodů Baťa, Zlín
• školy vo Vracově (1923), Čejči (1924), Loučce u Lipníka n. Bečvou (1926)
• Kostol, Miškovice, 1926
• Rodinné domy vo štvrtiach Letná a Zálešná, Zlín, 1926 – 1929
• Kaplnka, Kudlov u Zlína, 1927
• 

  Pamätník Tomáša Baťu, Zlín
  Návrh domu služieb firmy Baťa, Brno, 1927
• Baťova nemocnica, Zlín, 1927 – 1936 (spoluautor)
• Prospekt internátu, Zlín, 1927 – 1937
• Zlínská nemocnica, 1927 – 30
• Obchodný dom Baťa, Zlín, 1929 – 32
• Masarykove školy vo Zlíně, 1928, budova odstránená v r. 1989
• Vila Dr. Sázela, Piaristická 15, Trenčín, Slovensko, 1929 – 1930
• Regulačný plán Otrokovice-Baťov, 1930
• Kino pre 2500 diváků, Zlín, 1931 – 32
• Budova Čs. Červeného kríža, Nitra, Slovensko, 1931
• Busta a náhrobok Tomáša Baťu na lesním hřbitově ve Zlíně, 1932
• Pamätník Tomáša Baťu, Zlín, 1933
• Domovy mládeže a učňovské školy, Zlín, 1933 – 1938
• územný plán Velkého Zlína, 1930 – 1934 a regionální plány zlínského okresu
• Návrhy riešenia námestia Práce, Zlín, 1935 – 1939
• Študijné ústavy (I. a II.), Zlín,1936 – 1937
• Štúdia ideálneho priemyselného mesta, 1936 – 1938
• zastavovacie plány tovární a obytných kolónií Baťa, Chełmek (Poľsko), Ottmuth (Nemecko) a Vukovar (Juhoslávia)
• Návrh závodného ústavu národného zdravia, Zlín, 1940
• Návrh Divadla pracujúcich, Zlín, 1940
• Pomník J. A. Komenského, Zlín
• Základní škola, Bánov u Uherského Brodu, 1946 – 1951

• Estetika architektúry, 1943
• odborné články v časopisoch Stavba, Stavitel, Volné směry...

• GrandPrix
• Diplom d´Or
• Diplom Honoré (Paríž)
• 1957 Řád práce za celoživotné dielo

• MATÚŠ, Dulla; MORAVČÍKOVÁ, Henrieta. Architektúra Slovenska v 20. storočí. Bratislava : Slovart, 2002. ISBN 8071456845.
• Novák P.: Zlínská architektura 1900 – 1950, vyd.: agentúra ČAS 1993
• Ševeček L.: Naše pravda, 1986
• Staša E.: Kronika architektúry, 1984
• Setnička, J.: Urbanismus – architektura závodů Baťa a.s. ve Zlíně, vyd. čas. Stavitel
• http://www.archiweb.cz