František Lydie Gahura

František Lydie Gahura (* 10. október 1891, Zlín – † 15. september 1958, Brno) bol český architekt. Patrí medzi najvýznamnejších českých architektov, sochárov a medzi osobnosti slovenskej modernej architektúry v medzivojnovom období tvoriacich v duchu funkcionalizmu.

František Lydie Gahura
český architekt
Narodenie10. október 1891
Zlín, Rakúsko-Uhorsko, dnes Česko
Úmrtie15. september 1958 (66 rokov)
Brno, Česko-Slovensko, dnes Česko
Odkazy
Commons František Lydie Gahura
Biografický portál

Štúdium

  • 1902  1910 vyštudoval meštiansku školu a v Uherskom Hradišti sa vyučil štukatérskemu remeslu
  • 1910  1914 študoval na Umělecko-priemyslovej škole v Prahe modelovanie u J. Drahoňovského
  • 1914  1917 štúdium architektúry u J. Plečnika
  • 1919  1923 pokračoval v štúdiu architektúry na Akadémii výtvarných umení u J. Kotěry

Život

Hneď po ukončení štúdií bol Gahura zamestnaný na stavebnom oddelení firmy Baťa, kde pracoval do roku 1946. Do histórie vstúpil najprv ako sochár. K jeho raným dielam patrí socha J. A. Komenského a v roku 1920 sochy F. Bartoše a B. Němcovej. Až s určitým oneskorením sa začal uplatňovať ako architekt a urbanista. Na jeho schopnosti upozornil Tomáša Baťu, práve jeho profesor J. Kotěra, keď projektoval záhradnú obytnú štvrť pre zamestnancov továrni. V Gahurovej tvorbe sa spájal cit umelca s racionalizmom architekta-inžiniera, pripraveného plniť výtvarné idey v architektonickej praxi, ale aj teoreticky domýšľať a to vo všeobecnejšej rovine a riešiť aktuálne estetické problémy.

Keď v roku 1923 profesor Kotěra zomrel, zadal Baťa Gahurovi projekt dokončiť. Tak vznikol prvý čiastočný zastavovací plán zlínskej obytnej štvrti Letná a Tomáš Baťa v ňom našiel ideálneho partnera pre svoje zámery. Gahura postupne nakreslil zastavovacie plány ďalších zlínskych záhradných štvrtí. Vrcholom jeho urbanistickej tvorby bol Regulačný plán Veľkého Zlína z roku 1934, ktorý si udržal kontinuitu až do dnešných dní. Zaoberal sa celým Zlínskym regiónom. Bol autorom taktiež celej rady účelových stavieb.

V technickom rozvoji stavebníctva hľadal nový estetický výraz architektúry. Zaviedol zlínsky monolitický železobetónový skelet 6,15 x 6,15 so stĺpikmi kruhového prierezu a s výplňou z režných tehál, ktorý sa stal typizovanou konštrukčnou formou Zlína. V tridsiatich rokoch bol vymenovaný mestským architektom mesta Zlín, kde uskutočnil radu urbanistických projektov ako napr. projekt mestského centra (1937 – 1941). Jeho teoretická práca bola zavŕšená knihou Estetika architektúry (1943). Príkladom Gahurovho architektonického poňatia je budova dnešného Domu umenia (1932). V roku 1946 (po nútenom odchode zo Zlína) odišiel do Brna, kde pracoval ako zemský projektant a na sklonku života pracoval vo Výzkumnom ústave architektúry ako vedecký pracovník. V priebehu života získal veľa domácich a medzinárodných ocenení. F. L. Gahura spolu s V. Karfíkom boli zakladatelia zlínskej urbanistickej a architektonickej tradície.

Diela

  • Radnica, Zlín
    Radnica, Zlín, 1920  23
  • Obytné štvrte zamestnancov závodu Baťa, Zlín, 1923
  • Extrahárňa a sklad triesiel pre Baťovu továreň, Zlín, 1924
  • Situačný plán Baťových závodov, Zlín, 1925
  • niektoré továrenské budovy závodů Baťa, Zlín
  • školy vo Vracově (1923), Čejči (1924), Loučce u Lipníka n. Bečvou (1926)
  • Kostol, Miškovice, 1926
  • Rodinné domy vo štvrtiach Letná a Zálešná, Zlín, 1926  1929
  • Kaplnka, Kudlov u Zlína, 1927
  • Návrh domu služieb firmy Baťa, Brno, 1927
  • Baťova nemocnica, Zlín, 1927  1936 (spoluautor)
  • Prospekt internátu, Zlín, 1927  1937
  • Zlínská nemocnica, 1927  30
  • Obchodný dom Baťa, Zlín, 1929  32
  • Masarykove školy vo Zlíně, 1928, budova odstránená v r. 1989
  • Vila Dr. Sázela, Piaristická 15, Trenčín, Slovensko, 1929  1930
  • Regulačný plán Otrokovice-Baťov, 1930
  • Kino pre 2500 diváků, Zlín, 1931  32
  • Budova Čs. Červeného kríža, Nitra, Slovensko, 1931
  • Busta a náhrobok Tomáša Baťu na lesním hřbitově ve Zlíně, 1932
  • Pamätník Tomáša Baťu, Zlín, 1933
  • Domovy mládeže a učňovské školy, Zlín, 1933  1938
  • územný plán Velkého Zlína, 1930 – 1934 a regionální plány zlínského okresu
  • Návrhy riešenia námestia Práce, Zlín, 1935  1939
  • Študijné ústavy (I. a II.), Zlín,1936  1937
  • Štúdia ideálneho priemyselného mesta, 1936 – 1938
  • zastavovacie plány tovární a obytných kolónií Baťa, Chełmek (Poľsko), Ottmuth (Nemecko) a Vukovar (Juhoslávia)
  • Návrh závodného ústavu národného zdravia, Zlín, 1940
  • Návrh Divadla pracujúcich, Zlín, 1940
  • Pomník J. A. Komenského, Zlín
  • Základní škola, Bánov u Uherského Brodu, 1946  1951

Publikácie

  • Estetika architektúry, 1943
  • odborné články v časopisoch Stavba, Stavitel, Volné směry...

Ocenenia

  • GrandPrix
  • Diplom d´Or
  • Diplom Honoré (Paríž)
  • 1957 Řád práce za celoživotné dielo

Použitá literatúra

  • MATÚŠ, Dulla; MORAVČÍKOVÁ, Henrieta. Architektúra Slovenska v 20. storočí. Bratislava : Slovart, 2002. ISBN 8071456845.
  • Novák P.: Zlínská architektura 1900 – 1950, vyd.: agentúra ČAS 1993
  • Ševeček L.: Naše pravda, 1986
  • Staša E.: Kronika architektúry, 1984
  • Setnička, J.: Urbanismus – architektura závodů Baťa a.s. ve Zlíně, vyd. čas. Stavitel
  • http://www.archiweb.cz
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.