Sauna

Brezová metlička (vihta)

Diera v ľade jazera (avanto)

Ohriatie tela nad normálnu telesnú teplotu je príjemné a relaxujúce. V saune sa uvoľňujú unavené svaly a upokojuje vystresovaný mozog, pretože telo vyplavuje do krvi látky, ktoré prinášajú úľavu - napríklad endorfíny. Neexistuje odporúčaný čas, počas ktorého sa máte vyhrievať. Platí tu zlaté pravidlo" Kým sa vám to páči. Napriek tomu je nutné dbať na pocity pálenia nosa a kože tváre a zvýšeného pocitu horúčavy. Zvyčajne k nemu dochádza asi po 15 minútach (podľa teploty vzduchu v saune). Každé predĺženie času stráveného v horúčave, ale aj v chlade je rizikovou záležitosťou. Pre lepší pocit zo saunovania sa saunujúci vo Fínsku často šľahajú brezovými metličkami s lístím (fínsky vihta alebo vasta). Privádzajú si ním na kožu viac tepla a vdychujú éterické látky z rozdrvených brezových listov. V Česku sa k prekrveniu kože používajú rôzne pomôcky (kefy, žinky) a hlavne cielená automasáž.

Po ohriatí v saune si telo ochladzujeme pobytom na studenom vzduchu alebo radšej prudkým znížením teploty pomocou sprchy či skokom alebo vstupom do jazera či bazéna. Do vody sa vstupuje bežne aj vtedy, keď je vodná hladina zamrznutá. Vtedy sa do ľadu vyseká prieruba, tzv. "avanto". Aj napriek tomu, že to tak nevyzerá, prudké ochladenie vyvoláva príjemné pocity. V Česku sa miesto jazier používa v saunách ochladzovací bazénik a priestor na vzduchu. Hlavičky do vody sa neodporúčajú starším ľuďom a ľuďom s vysokým krvným tlakom.

Prudké ohriatie a ochladenie tela sa opakuje niekoľkokrát. Dodržuje sa obvyklé pravidlo: Kým sa vám to páči. Pravidelné saunovanie výrazne zlepšuje imunitný systém človeka ^{[chýba zdroj]} a zlepšuje život človeka, preto sa často veľmi odporúča.^{[chýba zdroj]}

Fíni sa saunujú väčšinou nahí. Nahota je povinná z hygienických dôvodov v každej verejnej saune na celom svete a výhodná z fyziologických dôvodov, pretože najlepšie umožňuje ochranu kože voči horúčave. Iba ak je sauna verejná a zmiešaná, je vhodné dopredu zistiť, či sa používajú plavky, aby ste neurobili faux pas . Uteráky sa v saune väčšinou nepoužívajú, len by prekážali. V Česku je, naopak, povinné používať dostatočne veľké uteráky či osušky, aby si saunujúci mohli na ne položiť aj nohy, prípadne si nimi podložiť chrbát. Po saunovaní je však viac než vhodné sa utrieť do sucha. Bežným doplnkom je saunová čiapka, ktorá chráni vlasy pred teplom, aj keď v skutočnosti sa vlasy a koža hlavy dokážu ubrániť vplyvu horúčavy úplne dostatočne.

Sauna je druhom termoterapie, liečebnej metódy, ktorá využíva priaznivé účinky mierneho prehriatiu tkanív či celého organizmu. Ďalšími druhmi termoterapie sú termálne kúpele, parafínové zábaly alebo prosté naparovanie nôh. Termoterapia funguje na princípe hormézie - priaznivého účinku miernej záťaže na organizmus, ktorá posilňuje odolnosť organizmu, spomaľuje jeho starnutie a chráni pred civilizačnými chorobami. Záťažou je v tomto prípade prehriatie organizmu nad normálnu telesnú teplotu (približne na 39 ° C). Klinické štúdie ukázali, že sauna môže u diabetikov znižovať hladinu cukru, posilňovať srdce a tým brániť jeho zlyhaniu u kardiakov, ďalej zlepšovať prekrvenie organizmu a tým zlepšovať potrebné hojenie ťažko hojiteľných rán a v neposlednom rade priaznivo pôsobí na psychiku človeka. Zatiaľ žiadna známa štúdia neskúmala vplyv saunovania na dlhovekosť, rakovinu alebo imunitu človeka. Saunovanie v čase tehotenstva alebo dojčenia nie je problém.[1] Názor, že saunovanie znižuje plodnosť mužov, je pravdivý len čiastočne. Saunovanie síce znižuje množstvo spermií, ale nie tak, aby ohrozilo plodnosť. Navyše, tento stav sa po 3 mesiacoch vynechania sauny upraví.[2]

Saunovanie sa neodporúča pri chorobách srdca a krvného obehu, klinické štúdie však ukazujú, že mierne rozumné saunovanie môže kardiakom naopak veľmi prospieť. Aj pre častých návštevníkov sáun môže byť však dlhodobý pobyt v rozhorúčenej saune nebezpečný. Pri kožných chorobách sa treba poradiť s lekárom. Rozhodne nie je vhodné s takouto chorobou chodiť do verejnej sauny. Do sauny by nemal chodiť ani človek s horúčkou, pretože jeho termoregulačný systém je narušený. Okrem toho by mohol nakaziť ostatných saunujúcich sa.

Hoci sauna uvoľňuje, pre telo je to extrémna záťaž, a tak sa neodporúča, aby človek chodil do sauny veľmi unavený alebo nevyspatý. Človek by nemal byť ani hladný alebo naopak prejedený. Rovnako tak by nemal byť smädný.

Pretože človek sa počas saunovania veľa potí, je nutné telu dodávať dostatočné množstvo tekutín a v tom je vhodné pokračovať aj po skončení saunovania. Fíni v saune bežne popíjajú aj alkoholické nápoje, hoci sa to väčšinou neodporúča, pretože človek sa v saune veľmi ľahko opije.

Pri saunovaní detí treba brať do úvahy ich malé telo a väčšiu vnímavosť voči zmenám teploty. Preto by sa nemali saunovať v priteplých saunách alebo sa vystavovať veľkým zmenám vlhkosti. Do sauny môžeme vziať aj niekoľkomesačné dieťa, ale musíme byť veľmi opatrní, pretože malé dieťa ešte nedokáže dobre ovládať svoju telesnú teplotu a hrozí mu prehriatie .

Do sauny by nemali chodiť osoby s ochorením srdca. Srdcový tep sa v saune zvyšuje o 30-75 %.

Pred prvým vstupom do parného priestoru sa umyte mydlom a osprchujte. Pred každým vstupom do parnej kabíny zotrite vodu z povrchu tela. Sauna nie je para! Do sauny si vezmite len uterák a žiadne oblečenie, na ktoré si sadnete alebo ľahnete a masážnu špongiu alebo kefu, nie však z umelých vlákien. V saune dýchajte len ústami. Suchý vzduch pri dýchaní nosom vysušuje sliznicu a spôsobuje bolesť hlavy. Pri potení si masírujte povrch tela. Po 8 - 15 minútach vyjdite z parnej kabíny, opláchnite sa pod sprchou a ochlaďte sa v bazéniku, pokiaľ možno aj hlavu. Pri pocite chladu sa vráťte do sauny. Procedúru teplo - chlad opakujte trikrát, aby mala sauna účinok. Pri saunovaní je nutné veľa piť, najlepšie čistú vodu, ale aj minerálku, džús alebo chladný čaj. Alkohol je absolútne nevhodný.

Horiaca sauna je svojím spôsobom kultúrnou tragédiou

Sauna je vo Fínsku neodmysliteľnou súčasťou národnej kultúry. Prakticky je to rovnako posvätné miesto ako kostol . Považuje sa preto za nevhodné hádať sa v nej alebo si nadávať.[3] Sauny v rôznych variantoch je možné nájsť po celom svete.

Vo Fínsku je sauna bežným zariadením bytu zabudovaným do jadra vedľa kúpeľne a aj v mnohopodlažných domoch. Vďaka tomu, že vo Fínsku sú veľmi obľúbené chaty u jazier v prírode, dá sa povedať, že v krajine je viac sáun než ľudí. Napriek tomu aj vo Fínsku sú verejné sauny. Do spoločných verejných sáun sa vo Fínsku zásadne chodí bez plaviek .

Vo Fínsku sa sauna rozšírila masovo až v druhej polovici 20 storočia, keď sa začala používať aj v panelových domoch miest. Dnes ju majú v dome alebo v byte 4 z piatich fínskych domácností. Saunu má aj väčšina fínskych firiem alebo inštitúcií. Nachádza sa vo fínskom parlamente a aj na letisku v Helsinkách .

Vo Fínsku sa nachádza aj najhlbšie položená sauna na svete. Je v hĺbke 1 400 metrov pod zemským povrchom v bani v Pyhäsalmi, kde sa ťaží zinok a meď.[3]

Sauna ako príves

Zvláštnym fínskym koníčkom sú sauny postavené na podvozku prívesu za osobný automobil (kärrysauna). Obvykle sú vyhrievané pecou na drevo.

Vo Fínsku existuje podľa povestí aj saunový elf. Volá sa Saunatonttu a údajne vie čarovať.[4]

V Česku sú rozšírené predovšetkým dva druhy sáun ^{[chýba zdroj]}, ktoré sa však pôvodnej fínskej saune nepodobajú. Prvá je tzv. pára, kde je teplota len niekoľko stupňov Celzia vyššia ako je teplota tela, ale vlhkosť je prakticky stopercentná. Vďaka tomu pôsobí blahodarne pri liečbe a prevencii dýchacích ťažkostí. V takejto saune sa veľmi dobre prekrví podkožie, ale telo sa neprehreje.

Druhým obvyklým druhom sauny býva suchá sauna (tiež švédska), kde sa teplota pohybuje okolo 100 °C, ale na pec sa neprilieva voda. V zásade sa to neodporúča ani skúšať, pretože používané kachle na to nebývajú stavané a hrozí zranenie elektrickým prúdom. Od tohto druhu sauny sa dnes ustupuje, pretože nevyužíva žiadnu vlhkosť a ľudské telo nie je vtedy schopné spotiť sa.[5]

Existujú však aj sauny, kde sa na kachle prilieva voda.

V Estónsku, ktorého kultúra je v mnohom blízka fínskej, je sauna (saun) práve takou samozrejmosťou, ako vo Fínsku. Estónska sauna je rovnaká ako fínska a býva bežne súčasťou domácností, chýba len v obytných budovách vystavaných počas Sovietskeho zväzu.

V Rusku sa stavajú podobné sauny, ako sú fínske, ale používa sa v nich aj voda a nielen na polievanie kameňov, ale vo veľkom množstve aj na umývanie, preto majú oveľa väčšiu vlhkosť, čím je ruská sauna (baňa, po rusky баня) znesiteľnejšia aj pre menej skúsených návštevníkov. V tradičnej ruskej saune je s ohľadom na veľké množstvo používanej studenej vody obvykle pod doskovou podlahou nádržka na odvádzanie či vsakovanie prebytočnej vody. Tradičným nápojom používaným v ruskej saune na doplňovanie tekutín je čaj.

V Turecku sú bežné turecké kúpele hamam, ktoré sa však saune veľmi nepodobajú. Podobné boli aj antické rímske kúpele.

V Japonsku je možné sa stretnúť s kúpeľmi, kde je oproti saune postup opačný. Človek sa prudko ohreje v horúcej vode a potom sa pomaly chladí na vzduchu.

Vo Švédsku sú sauny (bastu) tiež časté, len zvyčajne nebývajú také teplé a je v nich nižšia vlhkosť.

Sauna v 16. storočí na obrázku Olaua Magna

Pôvod sauny je nejasný.

Ibrahim ibn Jakub, člen posolstva kalifa al-Hakama, ktoré prešlo Čechami v rokoch 965 a 966, opísal saunu Slovanov. Videl drevené búdky s trámami vypchatými machom, v rohu kachle, nad ktorými je otvor v strope pre odchádzajúci dym. Vnútri boli nádrže s vodou, ktorou sa polieva rozpálená pec. Ľudia vnútri potom rozháňajú teplý vzduch vechťami z trávy. Para v nich odstráni všetky stopy po vyrážkach či vredoch. Podobný záznam o existencii sauny uviedol vo svojom spise Život a umučenie svätého Václava břevnovský mních Kristián. Napísal, že istý vodca vrahov bol nájdený poležiačky v parnom kúpeli, ktorý sa nazýval „stub“ alebo izba.[6]

Prvé popisy sauny sa objavujú v 11. a 12. storočí. V stredoveku bol parný kúpeľ obľúbený v celej Európe, ale napriek tomu v 16. storočí Klaus Magnus tvrdí, že nikde nie je parný kúpeľ taký dôležitý ako v severnej Európe. Verejnú saunu mala prakticky každá dedina. Pre Fínov bola už vtedy súčasťou ich každodenného života, miesto, kde sa stretávali a rozprávali sa. Zároveň bola sauna zrejme aj najčistejšie miesto v dedine, prípadne v dome, ^{[chýba zdroj]} takže sa používala napríklad aj pri pôrodoch.

Dymová sauna

Fínska sauna sa v tých časoch odlišovala od dnešnej sauny. Bola to tzv. dymová sauna (savusauna). Jej hlavným znakom je, že vnútri je celá čierna od sadzí, pretože pri jej vyhrievaní sa dym valí z kachlí do miestnosti. Len čo sa nahreje veľká zásoba kameňov v kachliach, prestane sa kúriť, sauna sa umyje od sadzí a môže sa začať saunovanie. Hoci sadze človeka špinia, sú sterilné. Aj dnes sa s takou saunou môžeme stretnúť, aj keď relatívne zriedkavo. Napríklad najstaršia fungujúca verejná sauna vo Fínsku, sauna Rajaportin v Tampere, je dymová.

Zo zimnej vojny sa tradujú humorné príbehy, keď sa fínski vojaci ocitli nechtiac za frontovou líniou, pretože sa posunula počas času, keď sa vojaci saunovali, a potom bojovali s Rusmi nahí.^{[chýba zdroj]}

• Parný kúpeľ
• Baňa (sauna)
• Hammam
• Hormézia
• Termoterapia

• MUDr. Antonín Mikulášek: Je sauna z Finska? (po česky)
• Český portál o saunovaní (po česky)

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Sauna na českej Wikipédii.